Dvojité zdanenie
21. 9. 2022
Pri určovaní vyčíslenia „celosvetového“ základu dane daňovníka s NDP aj v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia sa postupuje výlučne podľa ZDP (nie podľa zahraničných právnych predpisov).
Zo „štandardného“ spôsobu zisťovania základu dane vrátane uplatňovania daňových výdavkov podľa ZDP sú v prípade stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí len daňové výdavky uvedené v § 17 ods. 14 ZDP.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 14 ZDP daňovými výdavkami stálej prevádzkarne daňovníka umiestnenej v zahraničí sú vo všeobecnosti aj výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov platných v štáte umiestnenia tejto stálej prevádzkarne, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch.
Ak napr. daňovník, ktorý má stálu prevádzkareň umiestnenú na území Nemecka je povinný podľa osobitných pracovnoprávnych predpisov platných na území tohto štátu uhrádzať zamestnancom cestovné náhrady výdavkov na pracovné cesty, vynaložené výdavky (náklady) daňovníka (zamestnávateľa) sú daňovým výdavkom v rozsahu, na ktorý vzniká nárok zamestnancov podľa týchto nemeckých pracovnoprávnych predpisov (nie do výšky obdobného nároku zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách platného na území SR).
Daňovník, fyzická osoba, podnikajúci v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý je účtovnou jednotkou len v zahraniční a na území SR nie je účtovnou jednotkou, t.j. neuplatňuje si preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, si môže na území SR, uplatniť ku všetkým svojim celosvetovým zdaniteľným príjmom, výdavky percentom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 ZDP. Rovnakým spôsobom určený základ dane z príjmov zo zahraničia použije aj pri následnom uplatňovaní metódy zápočtu alebo metódy vyňatia.
K
