DPH u automobile a nabíjacej stanice pre elektromobily
13. 9. 2023
Pri zdaňovaní automobilov sa v rámci EÚ v zmysle spoločných pravidiel zakotvených v Smernici Rady 2006/112/ES, uplatňuje výnimka zo všeobecných pravidiel zdaňovania DPH.
Nové dopravné prostriedky sa vždy zdaňujú v štáte určenia (spotreby). Zákon o DPH v ustanovení § 11 ods. 11 a 12 vymedzuje, čo sa pre účely DPH rozumie dopravným prostriedkom a za akých podmienok spĺňa dopravný prostriedok definíciu nového dopravného prostriedku. Podľa § 3 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok zo SR do iného členského štátu, pričom je ňou, alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, považuje sa na tento účel za zdaniteľnú osobu.
Uvedené sa teda týka platiteľov dane registrovaných podľa § 4, § 4a, § 5 zákona o DPH, nadobúdateľov – právnických osôb a zdaniteľných osôb ktoré nie sú platiteľmi, registrovaných podľa § 7 zákona, zdaniteľných osôb, ktoré nie sú registrované pre DPH, nezdaniteľných osôb (súkromné osoby – občania).
Zákon o DPH stanovil pre účel dodania nového dopravného prostriedku do iného členského štátu i uvedené súkromné fyzické osoby a neziskové organizácie za osoby zdaniteľné preto, aby im mohlo byť priznané právo na odpočítanie dane. Nepodnikatelia, ktorí príležitostne dodajú do iného členského štátu nový dopravný prostriedok, nemajú registračnú povinnosť. Osoby, ktoré sú zdaniteľnými osobami a príležitostne dodajú z tuzemska do iného členského štátu nový dopravný prostriedok, nezahŕňajú hodnotu predaja do obratu pre účely registrácie podľa § 4 zákona.
Dodanie nového dopravného prostriedku nebude predmetom dane
- ak nezdaniteľná osoba (občan) bude nový dopravný prostriedok darovať do iného členského štátu na základe darovacej listiny (u darcu nedochádza k dodaniu a u obdarovaného nedochádza k nadobudnutiu za protihodnotu), darca sa nepovažuje za zdaniteľnú osobu,
- ak nie je splnená ani jedna z podmienok definície nového dopravného prostriedku (najazdené km ani čas prevádzky),
- dodanie v rámci tuzemska – nepoužije sa špeciálny režim, pretože nie je splnená podmienka dodania do iného členského štátu.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o DPH je dodanie nového dopravného prostriedku do iného členského štátu vždy oslobodené od dane bez ohľadu na to, kto je predávajúci a kto je kupujúci. Dôležité je, aby si zmluvné strany dohodli cenu bez DPH.
V zmysle § 72 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu je povinná vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od jeho dodania alebo odo dňa prijatia platby, ak bola prijatá pred dodaním. Faktúra musí obsahovať okrem náležitostí primerane podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH aj údaje o novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12 zákona, t. j. o aký druh dopravného prostriedku ide, koľko km má najazdených v čase dodania, koľko času uplynulo od prvého uvedenia do prevádzky). Na faktúre sa tiež uvedie odkaz na § 43 ods. 2 zákona, podľa ktorého sa uplatňuje oslobodenie.
K
Úrok z nadmerného odpočtu DPH
29. 1. 2017
Úrok z nadmerného sa nebude vzťahovať na všetky správcom dane neoprávnene nepriznané nadmerné odpočty.
Uvedený nový inštitút sa bude týkať len tých daňových kontrol, ktoré sa začnú v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 zákona o DPH.
S účinnosťou od 1. 1. 2017 bol zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov doplnený o nové ustanovenie § 79a, ktoré upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly.
Nadmerný odpočet je výsledný vzťah platiteľa k štátnemu rozpočtu, v daňovom priznaní je uvádzaný v riadku č. 32. Ide o stav, kedy je štát povinný finančné prostriedky poukázať na účet platiteľa, ak si ich nemôže započítať s vlastnou daňovou povinnosťou ďalšieho zdaňovacieho obdobia. Samotné uplatnenie nadmerného odpočtu ešte neznamená, že platiteľ ho dostane na svoj účet bez toho, aby správca dane preveril, či jeho výška je oprávnená.
Zákon o DPH od 1. 1 2017 po novele
29. 1. 2017
Zákon o dani z pridanej hodnoty bol v roku 2016 novelizovaný len jeden krát. V nadväznosti na zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty bol novelizovaný aj daňový poriadok.
Novela zákona bola schválená 12. 10. 2016 – zákon č. 297/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.
Zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty sa týkajú predovšetkým: prenesenia daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác a tovaru s inštaláciou a montážou, odloženia povinnosti samozdanenia pri nákupe tovarov zo štátov mimo Európskej únie, povinnosti daňového úradu vyplatiť úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu.
Novela daňového poriadku od januára 2017
29. 1. 2017
Novela daňového poriadku (zákon č. 298/2016 Z. z.), ktorá je účinná od 1. 1. 2017 bola vypracovaná na základe aktualizovaného akčného plánu boja proti daňovým podvodom.
Reformuje vytýkacie konanie, ustanovenie o predbežnom opatrení, námietku zaujatosti a tiež zavádza nový inštitút, ktorým je skrátené vyrubovacie konanie. Ďalšie zmeny sú vykonané na základe poznatkov z praxe alebo ide o legislatívne úpravy textu.
Základná zmena vo vytýkacom konaní (§ 17) je v tom, že sa ustanovili rozdielne následky neuposlúchnutia výzvy správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania, a to podľa toho či majú vplyv na daň alebo uplatnený nárok alebo nie.
V praxi to bude znamenať, že správca dane naďalej bude vyzývať daňový subjekt vždy keď bude mať pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh, pričom na ich odstránenie určí najmenej 15-dňovú lehotu. V prípade, ak daňový subjekt neuposlúchne výzvu správcu dane a neodstráni nedostatky, pričom tieto nedostatky nemajú vplyv na výšku dane, resp. na uplatnený nárok, môže ich správca dane opraviť sám. Pôjde najmä o neuvedenie zdaňovacieho obdobia, čísla SK NACE, alebo nesprávne uvedené preddavky. Pri nedostatkoch, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na uplatnený nárok bude môcť správca dane určiť daň alebo výšku nároku v skrátenom vyrubovacom konaní, t.j. novozavedeným inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz.
Možnosti predĺženia lehoty na podanie DP
29. 1. 2017
V súvislosti s povinnosťou vysporiadať celoročné príjmy daňovým priznaním bude pre daňové subjekty aktuálna otázka možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
DP sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2 sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace [písm. a">, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí [písm. b">, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná.