Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.

Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.

Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.

Snažte sa dvere svojej kancelárie mať vždy zamknuté! Návštevníkom to naháňa strach a pôsobí to dojmom akoby ste stále boli na dôležitej porade.

Extrémy sa nakoniec vždy stretnú.

Ak nejaká myšlienka úspešne prejde cez všetky schvaľovacie komisie, tak sa ju vôbec neoplatí realizovať.

Už zaužívané postupy sú náchylné prežiť i napriek príchodu nových postupov.