Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.

Skúsenosť dáva človeku možnosť vyhnúť sa starým chybám, aby mu zostal priestor na chyby nové.

Väčšina správ sa postupne zhoršuje.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.

O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.

Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin