DPH pri ubytovaní sa nakoniec nezníži
19. 9. 2024
Koaliční partneri ešte dohadujú detaily konsolidácie. Jednotlivé opatrenia sa tak môžu stále meniť. Konsolidácia verejných financií stále nemá definitívnu podobu. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) totiž v stredu oznámil, že sa pôvodné plány na ozdravenie v niektorých oblastiach budú meniť.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) pri ubytovaní sa nakoniec nezníži na 5 percent, ako to v utorok avizovala koalícia. Ľudia by tak po novom mali od budúceho roka platiť v ubytovacích zariadeniach 23-percentnú DPH.
Ďalšou zmenou bude zdaňovanie jedla a nealkoholických nápojov v gastronomických prevádzkach. Tieto položky budú podliehať 19-percentnej dani. Podľa Kamenického tieto zmeny prinesú výpadok vo výške 110 miliónov eur, ktoré nakoniec vykompenzujú iné dane.
Prvou z nich je vyššie zdanienie veľkých firiem. Pôvodne rezort rátal z vyšším zdanením v prípade firiem so zdaniteľným príjmom nad päť miliónov eur. Najnovšie by mali 22-percentnú daň platiť spoločnosti so zdaniteľným príjmom nad milión eur. To prinesie do rozpočtu 30 miliónov eur. Ďalších 80 miliónov eur prinesie zvýšenie dane z finančných transakcií. Firmy by tak mali platiť 0,4-percentnú daň pri bezhotovostných finančných operáciách a 0,8 percenta pri hotovostných operáciách.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovenská vláda dane zvyšovať neplánuje
8. 7. 2009
V rozhovore pre britský denník Financial Times to povedal minister financií Ján Počiatek s tým, že stúpnuť by mohli možno iba dane z hazardných hier či alkoholu.
Minister nevylúčil možnosť zvýšenia maximálnej hranice vymeriavacieho základu
pre výpočet sociálnych odvodov, ktorým by sa zvýšil podiel odvodov od bohatších
Slovákov. Zároveň však dodal, že to neznamená, že slovenský daňový systém je
nastavený správne. Slovensko má totiž v
rámci Európy jeden z najnižších podielov výberu daní na celkovom hrubom domácom
produkte (HDP). V budúcnosti sa preto bude musieť vziať do úvahy aj táto
skutočnosť. Slovensko v budúcnosti bude musieť podrobnejšie preskúmať svoj
daňový systém, keďže jeho rozpočtový deficit v dôsledku hospodárskej krízy
prudko stúpa.
(Zdroj: HNONLINE, SME, PRAVDA)
Z existenčných dôvodov sú ľudia ochotní pracovať pod cenu
7. 7. 2009
Pre firmy dobrá správa, pre zamestnancov a uchádzačov o prácu zlá. Trh práce zapĺňajú ľudia, ktorí sú ochotní z existenčných dôvodov pracovať pod cenu.
Očakávania žiadateľov na výšku platu už
"podliezli" úroveň z prvého kvartálu roka. Podľa pracovného portálu
Profesia.sk mzdy každoročne rástli v priemere o viac ako 10 %. Nový trend sa
neprejavuje len v odvetviach priemyselnej výroby či dopravy, ktoré hospodárska
kríza zasiahla ako prvé, ale aj vo firmách. Očakávania záujemcov o prácu sa
prispôsobili momentálnej situácii na trhu.
Platové otázky nekladú tak direktívne, skôr je pre nich podstatné dostať
sa do pracovného pomeru. Najvýraznejší pokles nárokov bol zaznamenaný u
absolventov. Kým v minulosti si cenu práce výrazne nadhodnocovali, v súvislosti
s krízou ich mzdové požiadavky klesajú. Aktuálna situácia na trhu zatiaľ
nenasvedčuje, že by mzdy mali rásť.
Platové očakávania uchádzačov o prácu klesajú
6. 7. 2009
Oproti minulým rokom od začiatku tohto roka platové očakávania uchádzačov o prácu klesajú. Platové očakávania rástli medziročne v priemere o 11 %, tento rok sa ich rast spomalil a za posledné tri mesiace prvýkrát klesli o 1 %.
Začiatkom roka 2006 boli priemerné očakávané platy na
úrovni 555 eur, v prvom štvrťroku tohto roka dosiahli hodnotu 760 eur. V
súčasnosti sa pohybujú na úrovni 756 eur.
V posledných rokoch bol vysoký rast platových očakávaní daný najmä prudkým rozvojom ekonomiky,
rastom zamestnanosti, príchodom zahraničných investorov aj čím ďalej vypuklejším nedostatkom
kvalifikovaných kandidátov na trhu.
Priemerné očakávané platy rástli najviac u
ľudí so základným vzdelaním, a to o necelých 7 %. Medziročný rast, na úrovni 5
%, bol zaznamenaný u ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou a
vysokoškolským vzdelaním. Najmenej rástli platové očakávania uchádzačov so
stredoškolským vzdelaním bez maturity.
O príspevky na podporu podnikania zatiaľ nie je záujem
6. 7. 2009
Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý od začiatku marca zaviedla vláda ako jedno z protikrízových opatrení, využila do konca mája len jedna osoba.
Ministerstvo práce očakávalo,
že už v tomto roku o tento príspevok požiada päťtisíc nezamestnaných. Pri
príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania
poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi sa za tri mesiace od účinnosti
novely zákona dokonca nenašla ani jedna osoba, s ktorou by niektorý z úradov
práce dohodol vytvorenie pracovného miesta. Rezort práce očakával dokonca tohto
roku vďaka tomuto príspevku vytvorenie 3 200 pracovných miest.
Za prvé tri mesiace od účinnosti novely zákona
o službách zamestnanosti bol väčší záujem o príspevok na podporu vytvorenia
nového pracovného miesta. Pri tomto príspevku úrady práce od marca do mája
dohodli vytvorenie takmer 1 400 pracovných miest. Reálne sa vytvorilo 737
pracovných miest.
K novým opatreniam, ktoré sa budú uplatňovať do konca budúceho roka, patrí
aj príspevok ku mzde zamestnanca.
Od začiatku marca do konca mája úrady práce uzatvorili 30 dohôd o
poskytnutí tohto príspevku. Príspevok na podporu udržania zamestnanosti využilo
71 zamestnávateľov.