DPH od 1. 1. 2025
20. 1. 2025
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty bola zmena smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenia, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik má od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH zaviedla osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
K
Ministerstvo financií navrhuje nový systém oslobodenia od DPH na území EÚ pre malé podniky
7. 7. 2023
Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o DPH. Tá má priniesť opatrenia, ktoré odbúrajú časť byrokracie pre podnikateľov.
Ministerstvo navrhuje nový systém, ktorým by malé podniky mohli využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte EÚ. Informoval o tom rezort.
„Zdaniteľné osoby, ktoré splnia ustanovené obratové podmienky, sa oproti súčasnému stavu nebudú musieť registrovať pre daň v iných členských štátoch, v ktorých len v malom rozsahu vykonávajú ekonomickú činnosť. Nebudú tak zaťažené náročnými administratívnymi povinnosťami, ktoré im vyplývajú z národných legislatív,“ priblížilo ministerstvo.
Ministerstvo navrhuje zaviesť aj samozdanenie pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska. Colnému úradu by tak daňové subjekty pri dovoze z tretej krajiny neplatili žiadnu daň.
Uvádzali by ju v daňovom priznaní, v ktorom si súčasne uplatnili aj právo na jej odpočítanie.
Platitelia dane v prípade uplatnenia práva na odpočítavanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu by nemuseli na faktúru čakať. Novela zákona prináša možnosť preukázať nárok aj inými dokladmi.
B
Sociálna poisťovňa rozšíri poberateľov rodičovského príspevku
30. 6. 2023
Ak dieťa nechce, aby bol poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku priznaný rodičovský dôchodok, musí do 31. augusta urobiť vyhlásenie. Sociálna poisťovňa od 1. júla rozšíri poberateľov rodičovského dôchodku o poberateľov invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Zároveň umožní, aby dieťa invalidného dôchodcu mohlo podať vyhlásenie, po ktorom dôchodcovi rodičovský dôchodok priznaný nebude. Ďalšou z noviel bude, že vojakom, policajtom, colníkom a členom justičnej stráže nebude rozhodovať o nároku na rodičovský dôchodok Sociálna poisťovňa, ale príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva či Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Sociálna poisťovňa týmto poberateľom prizná rodičovský dôchodok za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok, pričom jedna z nich je, že dieťa bolo v roku 2021 dôchodkovo poistené a do 31. augusta nepodá vyhlásenie, aby rodičovský dôchodok nebol priznaný. To znamená, že SP môže začať rozhodovať o rodičovskom dôchodku najskôr od septembra, keďže lehota na podanie vyhlásenia je do 31. augusta," uviedla SP. Tá rozhodne o priznaní rodičovského dôchodku najneskôr do 31. decembra 2023. O rodičovský dôchodok nie je potrebné požiadať osobitnou žiadosťou. SP o nich rozhodne automaticky, zo zákona.
Ak dieťa nechce, aby bol poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku priznaný rodičovský dôchodok, musí do 31. augusta urobiť vyhlásenie, aby mu nebol priznaný rodičovský dôchodok, a to tak, že vyplní tlačivo "Vyhlásenie fyzickej osoby na účely nároku na rodičovský dôchodok", ktoré je k dispozícii na webovej stránke SP v časti Formuláre, a to pod číslom 267. Formulár má následne doručiť Sociálnej poisťovni osobne, poštou, cez portál slovensko.sk alebo cez Elektronický účet poistenca na webSúčasťou novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je aj právna úprava nároku na rodičovský dôchodok rodičov-dôchodcov, ktorých deti platia poistné na výsluhové zabezpečenie, teda do osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Rozhodovať o nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu za deti zúčastnené na výsluhovom zabezpečení po novom nebude SP, ale príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Týka sa to vojakov, policajtov colníkov a členov justičnej stráže.
S
Dôchodkové sporenie v druhom pilieri prešlo zásadnou reformou
27. 6. 2023
Zmeny sa týkajú viac ako 1,7 milióna občanov. Počínajúc prvým júlom 2023 sa začne presun úspor pasívnych sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov.
Od mája 2023 sa zaviedla predvolená investičná stratégia (PIS), ktorá riadi rozloženie majetku sporiteľa počas celého času sporenia. Zvoliť si ju môže každý sporiteľ a rovnako každý sa z nej môže vyviazať. Táto stratégia reflektuje princíp, že do veku 50 rokov by mali byť úspory v indexovom fonde a potom sa zastúpenie indexového fondu znižuje o štyri percentá ročne v prospech dlhopisového fondu, až kým jeho zastúpenie neklesne na nulu, alebo sporiteľ nepožiada o dôchodok.
Pasívni sporitelia sú tí, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaných fondov a odvtedy nespravili žiadnu zmenu týkajúcu sa úspor. Dôchodkové správcovské spoločnosti do konca mája 2023 takto evidujú viac ako 706-tisíc* pasívnych sporiteľov.
Mladším pasívnym sporiteľom, čiže narodeným od roku 1969, sa bude do indexových fondov presúvať majetok aj povinné príspevky od júla 2023. Ku koncu mája 2023 bolo v druhom pilieri vyše 553-tisíc mladších pasívnych sporiteľov a ich majetok predstavuje objem približne 3,7 miliardy eur*.
Počet starších pasívnych sporiteľov, čiže narodených do roku 1968, je tesne nad 153 000 a do indexových fondov budú smerovať od júla iba ich nové príspevky. A to až kým sa ich majetok nezosúladí s predvolenou investičnou stratégiou.
Do konca mája sa z PIS vyviazalo 4 863 mladších a 1 725 starších pasívnych sporiteľov.
Harmonogram presunu úspor, či plán zladenia majetku s predvolenou investičnou stratégiou, povinne zverejňujú na webových stránkach všetky dôchodkové správcovské spoločnosti. „Záleží nám na tom, aby presun úspor bol transparentný. Proces bude trvať do konca roku 2025 a môže sa v jednotlivých DSS líšiť počtom sporiteľov či výškou presunov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).
Počet aktívnych sporiteľov v druhom pilieri je mierne viac ako jeden milión*. Sú to sporitelia, ktorí vstúpili do druhého piliera po roku 2013, či od toho roku urobili nejaké rozhodnutie o úsporách. Ak majú záujem, môžu požiadať o vstup do PIS – do konca mája tak urobilo 4 241 aktívnych sporiteľov. Ak o vstup do PIS požiadajú po 1. 6. 2023, ich úspory sa nebudú presúvať dlhodobo, ale jednorazovo ku dňu žiadosti.
Počet sporiteľov v druhom pilieri ku koncu mája 2023 bol 1 778 703*, objem spravovaného majetku presiahol 12,7 miliardy** eur.
S
Živnostníci a SZČO sa dozvedia od štátu, aké majú platiť odvody
24. 6. 2023
Na väčšinu živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čakajú v lete zmeny. Súvisia s ich odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni.
Tieto skupiny sa nemusia sa obávať – Sociálna poisťovňa im už tradične do 21. júla 2023 sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla.
„Oznámenia im Sociálna poisťovňa pošle automaticky, živnostníci a ostatné SZČO nemusia o nič žiadať. Informácie dostanú písomne alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú,“ uviedol pre Aktuality.sk jej hovorca Martin Kontúr.
Ktorých živnostníkov sa zmeny v odvodoch týkajú a čo sa z oznámení dozvedia? Podľa Kontúra ide o všetky potrebné informácie o výške ich vymeriavacieho základu na platenie poistného, o výške poistného na sociálne poistenie, vrátane informácie o dátume splatnosti a spôsobu úhrady poistného.
„Prvý raz SZČO zaplatia poistné v novourčenej výške do 8. augusta 2023(za mesiac júl 2023). Týka sa to živnostníkov a ostatných SZČO, ktoré podali daňové priznanie v riadnom termíne, teda do 31. marca 2023,“ doplnil.
Netýka sa to SZČO, ktoré podávajú daňové priznanie za kalendárny rok 2022 v predĺženej lehote. Sociálna poisťovňa im informácie o vzniku, pokračovaní alebo zániku povinného sociálneho poistenia oznámi do 23. októbra 2023 a novo určené poistné následne prvý raz zaplatia do 8. novembra 2023(za mesiac október).
Komu vzniká/zaniká sociálne poistenie
Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2023 tým fyzickým osobám, ktoré za kalendárny rok 2022 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 7 266 eur (čiže mali príjem 7 266,01 eura a viac), za rok 2022 nemali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a zároveň majú k 1. júlu 2023 platné oprávnenie na vykonávanie činnosti.
„Ak SZČO nevykonáva činnosť na základe oprávnenia, povinné poistenie SZČO jej vzniká na základe dosiahnutej hranice príjmu. Tým SZČO, ktoré dosiahli príjem rovný alebo nižší ako 7 266 eur, povinné sociálne poistenie nevzniká, resp. 30. júna 2023 im povinné sociálne poistenie zaniká,“ podotkol hovorca.
B