DPH od 1. 1. 2025
20. 1. 2025
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty bola zmena smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenia, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik má od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH zaviedla osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
K
Poukazy a uplatnenie režimu DPH
12. 2. 2024
Poukaz je nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja.
Poukaz sa teda považuje za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb. Uplatňovanie pravidiel DPH je rozlišované v závislosti od skutočnosti, či je možné daňové zaobchádzanie k príslušnému dodaniu tovarov alebo služieb s istotou určiť už pri vystavení poukazu alebo to nie je možné. V prípade, že je v čase vystavenia poukazu známe miesto dodania tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma splatnej dane z predmetného tovaru alebo služby, pôjde o tzv. jednoúčelový poukaz.
Ako príklad možno uviesť poukaz na ubytovanie na jednu noc v ktoromkoľvek hoteli hotelovej siete v Slovenskej republike, keďže v takomto prípade bude známe tak miesto poskytnutia prislúchajúcej služby (§ 16 ods. 1), ako aj sadzba DPH vzťahujúca sa na túto službu. Následné prevody jednoúčelového poukazu zdaniteľnou osobou konajúcou vo svojom mene, sa na účely pravidiel DPH považujú za dodanie prislúchajúceho tovaru alebo služieb, pričom samotné odovzdanie tovaru alebo poskytnutie služby ich dodávateľom výmenou za poukaz už nebude považované za samostatnú transakciu na účely DPH.
K
Elektromobil – z pohľadu dane z motorových vozidiel
12. 2. 2024
Vozidlom podliehajúcim dani z motorových vozidiel je aj elektromobil. V zákone č. 361/2014 z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s vozidlom „elektromobil“ stretávame až v súvislosti s vymedzením základu dane, a to ako s vozidlom kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina.
Predmetné vozidlo uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, kde je pre toto vozidlo stanovená ročná sadzba dane. Zákon o dani z motorových vozidiel používa pre vozidlo elektromobil ustálené spojenie, podľa ktorého ide o vozidlo prináležiace do niektorej z kategórii vozidiel L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Zákon o dani z motorových vozidiel nemá za cieľ definovať pojem elektromobil, ktorý je inak dostupný z iných zdrojov, podľa ktorých ide o vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou (pohonnou jednotkou je elektrický motor (elektromotor)), ale má za cieľ správne „naviesť“ daňovníka na zdanenie tohto vozidla, ak sú splnené zákonné podmienky a správne uvedenie do daňového priznania.
V prípade elektromobilov je v osvedčení o evidencii časť II v položke 18 P.3 „Druh paliva / zdroj energie“ uvedený druh paliva alebo zdroj energie elektrina. Podmienky pre zdanenie vozidla, teda aj vozidla elektromobil, sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa predmetného ustanovenia vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak patrí do niektorej z kategórii vozidiel (motorové) L, M alebo N (nie do kategórie vozidiel O - prípojné vozidlá) vymedzených týmto zákonom, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Kategóriu vozidla určí daňovník z dokladov vydaných vozidlu pri jeho zaevidovaní do evidencie vozidiel vedenej na Policajnom orgáne v Slovenskej republike. Doklady k vozidlu môžu byť vo vyhotovení, vzhľadom k času ich vydania v prevedení napr. ako „veľký a malý“ technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).
K
Daňový bonus po novom
5. 2. 2024
Daňový bonus na vyživované dieťa alebo deti je možné odpočítať len po splnení podmienok určených v § 33 ZDP.
Daňový bonus je možné uplatňovať len na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, ktorým je nezaopatrené dieťa vymedzené v § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona č. 595/2023 Z .z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov suma daňového zvýhodnenia na
- vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti vyplatená daňovníkovi podľa § 33 a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore
- suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Podľa § 52zzy ods. 13 zákona č. 508/2023 Z. z., ktorý upravuje ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2024, sa predmetné oslobodenie spolu s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi použitie daňového bonusu na vyživované dieťa/deti podľa § 33 ZDP alebo zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a ZDP, vzťahuje aj na nový typ daňového bonusu platného špeciálne len pre zdaňovacie obdobie roka 2023 a to daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie z dôvodu nárastu úroku.
K
Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K