DPH od 1. 1. 2025
20. 1. 2025
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty bola zmena smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenia, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik má od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH zaviedla osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
K
Kríza znižuje dopyt, podniky ohlasujú hromadné prepúšťanie, vláda chce udržať zamestnanosť
29. 1. 2009
Vládny kabinet včera rozhodol, že na spotrebe štátu ušetrí 332 miliónov eur. Použije ich na podporu rastu a udržanie pracovných miest.
Podrobnosti prezradí dnes, po prvom rokovaní novozriadenej Rady pre
hospodársku krízu. Rada by mala vybrať opatrenia, ktoré sa jej budú zdať
najefektívnejšie. Zatiaľ sa hovorí o príspevkoch pre zamestnávateľov a možných
zmenách v Zákonníku práce.
Koalícia aj
opozícia sa zhodujú, že úspory sú nevyhnutné. Podľa opozície však nedostatočné.
Optimizmus
nevzbudzujú aní správy zo včerajšieho stretnutie ekonomických elít v Davose.
Na Slovensku
včera oznámili prepúšťanie Slovglass v Poltári, Yazaki Wiring v Michalovciach,
prepúšťanie ohlasujú v strojárskom priemysle, medzi dodávateľmi automobiliek i
v potravinárstve.
Kríza ukazuje, že
na opatreniach musia byť zainteresované všetky subjekty - monopoly cez nižšie
ceny energií pre podnikateľov, odbory cez požiadavky na neúmerné zvyšovanie
platov, banky cez zvýhodnené produkty pre podniky a samosprávy. Krízou sa vázne
zaoberajú aj samosprávy, ktoré chcú viac investovať cez podniky vo svojej
pôsobnosti.
Spolupráca nezamestnaných s úradom práce
28. 1. 2009
Úrad práce je jednou z inštitúcií, kam sa môžu nezamestnaní obrátiť o pomoc. Ak nezamestnaný nepožiada úrad práce o zaevidovanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, stáva sa dobrovoľne nezamestnaným.
V tom
prípade si musí sám hradiť zdravotné poistenie. V prípade, že nezamestnaný bude
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdravotné poistenie počas tejto
evidencie platí štát.
Kto sa rozhodne pre spoluprácu s úradom práce, mal by tak
urobiť do siedmich kalendárnych dní po skončení pracovného pomeru. K
povinnostiam zaregistrovaného patrí aktívne hľadanie si práce a preukazovanie tejto
aktivity najmenej raz za kalendárny mesiac. Ak úrad práce osloví registrovaného
uchádzača s vhodnou ponukou zamestnania, musí mu byť tento k dispozícii do troch pracovných
dní od doručenia výzvy.
Zamestnávatelia nie sú povinní oznamovať uvoľnené či nové
pracovné miesta úradu práce. Preto aktivita pri hľadaní práce spočíva na
nezamestnaných.
Evidovaný nezamestnaný môže za určitých podmienok žiadať
napríklad o príspevok na dochádzku za prácou, na absolventskú prax, na
samostatnú zárobkovú činnosť či na vzdelávanie a prípravu pre trhu práce.
Prepustenie zo zamestnania - dokumenty pre zamestnanca
28. 1. 2009
Pri prepúšťaní zo zamestnania majú zamestnanci určité nároky. Predovšetkým im však zamestnávateľ musí odovzdať niektoré dokumenty.
Prepúšťaný má narok na podporu zo strany zamestnávateľa, aj
úradu práce.
Keď výpoveď dáva zamestnávateľ - z dôvodu, že ruší pracovné
miesto z organizačných dôvodov, ruší alebo premiestňuje firmu, alebo preto, že
zamestnanec zo zdravotných dôvodov už nemôže vykonávať svoju prácu, mal by
zamestnancovi vyplatiť odstupné. Ak firma zamestnanca prepúšťa z iných dôvodov,
odstupné mu nepatrí. Z vyplateného odstupného sa neplatia odvody do poisťovní.
Vstupuje však do základu dane a je zdaňované daňou z príjmov. Výška vyplateného odstupného by mala byť
uvedená v ukončení pracovného pomeru. V prípade, že zamestnávateľ nazve a do
výplaty zahrnie odstupné ako odmenu, okrem preddavku na daň z príjmov je treba
zaplatiť aj odvody do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia. Toto
riešenie je nevýhodné tak pre zamenávateľa, ako aj pre zamestnanca.
Hromadné prepúšťanie má iné pravidlá ako klasická výpoveď.
Hromadné prepúšťanie je potrebné oznámiť Ústrediu práce, o jeho podmienkach
vyjednávajú odbory (ak nie sú, hromadné
prepúšťanie musí zamestnávateľ prerokovať priamo s dotknutými zamestnancami). V
rámci hromadného prepúšťania majú zamestnanci nárok na náhradu mzdy najmenej vo
výške dvojnásobku priemerného zárobku.
Pri ukončení zamestnania je zamestnávateľ povinný
vystaviť tieto dokumenty:
– ukončenie pracovného pomeru alebo dohodu o ukončení
pracovného pomeru
– potvrdenie o zamestnaní (predtým zápočtový list)
– potvrdenie o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch na daň
– potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti
– pracovný posudok.
Prepustení Slováci sa do podnikania nehrnú
27. 1. 2009
Slováci, ktorí prišli v dôsledku hospodárskej krízy o prácu, si buď ihneď nájdu uplatnenie u iného zamestnávateľa, alebo končia na úradoch práce. Iba minimálny počet prepustených sa pokúša riešiť svoju životnú situáciu podnikaním.
Často ich k tomu nútia samotní zamestnávatelia.
Pri prepúšťaní zamestnancov sa zamestnávatelia zbavujú
najskôr ľudí zamestnaných cez personálny lízing, zamestnancov so zmluvami na určitý čas a napokon nasledujú
ľudia pracujúci cez firmu na živnosť. Ani z jednej z týchto troch skupín
sa totiž nemusí platiť odstupné, čo pre firmu znamená úsporu nákladov.
Ľudia ponúkajúci svoje služby na živnosť majú na trhu práce
vyššiu šancu uspieť, ako uchádzači, ktorí striktne trvajú iba na klasickom
pracovnom pomere.