DPH od 1. 1. 2025
20. 1. 2025
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty bola zmena smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenia, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik má od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH zaviedla osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
K
Zvýšenie miezd by malo kopírovať navýšenie rozpočtu zdravotníctva
18. 11. 2022
Analytik považuje celoštátne stanovovanie miezd pomocou tabuliek za neefektívne, motivuje to podľa neho k priemernosti. "Jeho zmena by si vyžadovala komplexnú reformu celého sektora," povedal.
Zvýšenie tabuľkových miezd by malo kopírovať navýšenie rozpočtu zdravotníctva, inak sa finančná diera v sektore ďalej prehĺbi. Vyplýva to z vyjadrenia analytika INESS Martina Vlachynského v reakcii na návrh dodatočného zvýšenia platov lekárov v nemocniciach.
"Posledné roky prebiehajú medzinárodné preteky vo zvyšovaní miezd zdravotníkov, ktorých vyjednávacia sila v ekonomike rastie vďaka rastúcemu dopytu po ich službách. Zvýšenie ma teda neprekvapuje," skonštatoval.
Analytik považuje celoštátne stanovovanie miezd pomocou tabuliek za neefektívne, motivuje to podľa neho k priemernosti. "Jeho zmena by si vyžadovala komplexnú reformu celého sektora," podotkol.
Zvyšovanie miezd lekárov sa podľa neho časom odrazí aj na platoch ostatných zdravotníkov, pretože im to dodá argumenty na vyjednávanie. "Zároveň ma mrzí, že téma miezd absolútne prevalcovala všetky ďalšie témy vo vzťahu k ponuke zdravotníkov na Slovensku - vzdelávaniu, kompetenciám, možnosti kariérneho rastu a podobne," dodal.
V
Sociálne poistenie a vdovský dôchodok
16. 11. 2022
Novela zákon o sociálnom poistení ustanovuje podmienky, po splnení ktorých má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela.
Sú to prípady, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti pracovať o viac ako 70 %, vychovala aspoň tri deti, alebo vychovala dve deti, dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti alebo dovŕšila dôchodkový vek. Právna úprava teda zakotvuje určité zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali dve deti a ešte výraznejšie zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali tri a viac detí. Právna úprava však nezakotvuje žiadne zvýhodnenie pre vdovy, ktoré vychovali jedno dieťa, oproti tým, ktoré nevychovali žiadne dieťa. Právna úprava počíta s ponechaním zvýhodnenia v prípade vychovania dvoch detí, ako aj zvýhodnenia v prípade vychovania aspoň troch detí, avšak dopĺňa aj zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa. V takýchto prípadoch by nárok na vdovský a analogicky na vdovecký vznikol dovŕšením veku 57 rokov.
K
Starobné dôchodkové sporenie po novom
16. 11. 2022
Hlavným účelom novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení je predovšetkým prijatie opatrení smerujúcich k zvýšeniu efektívnosti sporiacej a výplatnej fázy starobného dôchodkového sporenia – zavedením predvolenej investičnej stratégie na báze princípu životného cyklu a prioritizáciou dlhodobého vyplácania majetku sporiteľov v starobe.
Účinné ustanovenie § 92 obsahuje iba opatrenia na presúvanie majetku sporiteľa do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu – absentuje avšak rámec, ktorý by vytvoril skutočný predpoklad na tvorbu úspor a generovanie výnosov na dlhodobom horizonte prostredníctvom akciových investícií. Preto dochádza k zavedeniu predvolenej investičnej stratégie, v ktorej budú automaticky zúčastnení všetci noví sporitelia. Prvá fáza sporiacej fázy bude spojená s alokáciou majetku do akcií a všeobecne volatilnejších nástrojov, pričom dôchodkové správcovské spoločnosti budú na túto fázu využívať dôchodkové fondy, ktorých investičná stratégia kopíruje zloženie akciového indexu, čím sa bude môcť sporiteľ podieľať na nadpriemernom raste portfólia.
V ďalšej fáze získa sporiteľ ochranu postupným alokovaním majetku a príspevkov do nízkorizikových aktív. Najväčšou výhodou pre sporiteľa je skutočnosť, že predvolená investičná stratégia bude prispôsobovaná jeho veku, a to bez nutnosti aktívnej zmeny pomeru sporenia v dôchodkových fondoch zo strany sporiteľa. Novela zákona ponecháva priestor aj sporiteľom, ktorí sú rizikovo averzní alebo konzervatívni. Ak prejavia vôľu nebyť zúčastnení na predvolenej investičnej stratégii, dôchodková správcovská spoločnosť bude rešpektovať nimi zvolený pomer platenia príspevkov do dôchodkových fondov, resp. pomer sporenia v dôchodkových fondoch. Pre sporiteľov, ktorí nebudú v predvolenej investičnej stratégii a ich vlastná investičná stratégia bude nastavená agresívne, však zostáva zachovaná ochrana ich investícií pred volatilitou na finančných trhoch v období pred poberaním dôchodku. Majetok takýchto sporiteľov bude postupne presúvaný do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu v rovnakom pomere ako u sporiteľov v predvolenej investičnej stratégii. Zároveň im však zostáva možnosť požiadať o čiastočné vyviazanie sa z tohto presunu, t. j. o zníženie minimálneho podielu ich majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.
K
Povinné dôchodkové zabezpečenie
14. 11. 2022
Základný systém povinného dôchodkového zabezpečenia tvorí spolu s dôchodkovým poistením podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov starobné dôchodkové sporenie.
Keďže suma starobného dôchodku poistenca v priebežnom systéme, ktorý je aj sporiteľ, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení pomerne kráti (znižuje), pri prijímaní opatrení a nastavení podmienok pre disponovanie s finančnými prostriedkami z II. piliera je nevyhnutné na túto skutočnosť reflektovať a reguláciu postaviť tak, aby II. pilier generoval pravidelný dlhodobý príjem počas celej staroby. Napriek tomu, že podiel dôchodku z II. piliera dnes predstavuje iba menšiu časť celkového príjmu jednotlivca v starobe (z dôvodu kratšieho obdobia účasti v kapitalizačnej schéme), postupne bude rásť. Dôchodkové úspory sú však aktuálne v prevažnej miere použité na jednorazovú spotrebu a len malou časťou z nich sa kryje riziko dlhovekosti zakúpením doživotnej anuity. Približne 64 % sporiteľov poberá celý dôchodok alebo aspoň jeho časť programovým výberom v jednej splátke. Objem úspor, ktoré sporitelia použili v roku 2021 na jednorazový programový výber dosiahol približne 44,3 mil. eur a na doživotný dôchodok išlo len približne 5,6 mil. eur. Iba zanedbateľný objem úspor sa pritom vypláca v pravidelných splátkach na dlhšom horizonte (starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z malej nasporenej sumy vo forme programového výberu).
Zachovanie súčasných podmienok vyplácania dávok, ktoré umožňuje spotrebovať finančné prostriedky v krátkom čase po dosiahnutí dôchodkového veku, zvyšuje riziko finančnej deprivácie vo vyššom seniorskom veku a bolo preto nevyhnutné prijať v tejto oblasti opatrenia na zlepšenie postavenia sporiteľov prehodnotením a predefinovaním nielen podmienok vyplácania dôchodkov z II. piliera, ale aj foriem týchto dôchodkov. Účelom novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení je preto aj realizácia pomerne zásadnej zmeny v rámci výplatnej fázy, ktorou sa predĺži investičný horizont (popri poberaní programového výberu bude majetok sporiteľa ďalej zhodnocovaný, pričom časť tohto majetku bude umiestnená aj v akciách) a súčasne sa zavedie povinnosť zakúpenia doživotnej anuity (z akumulovaného, resp. nespotrebovaného majetku), aby sa predišlo riziku nízkeho príjmu v prípade dlhovekosti.
K