DPH od 1. 1. 2025
20. 1. 2025
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty bola zmena smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenia, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik má od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH zaviedla osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
K
Čistá minimálna mzda v roku 2023
2. 12. 2022
Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. Januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.
Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. Stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:
• zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
• sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.
Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.
Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.
Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.
Čistá minimálna mzda
Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.
K
Cena práce zamestnanca s minimálnou mzdou
2. 12. 2022
Pre zamestnávateľa je dôležité, koľko musí za zamestnanca poberajúceho minimálnu mesačnú mzdu od 1. 1. 2023 reálne zaplatiť.
Cena práce sa skladá jednak zo samotnej hrubej mzdy, ale je navýšená aj o odvody, ktoré platí zamestnávateľ. Jedná sa teda o poistné do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Konkrétne sumy sú nasledovné:
• zdravotné poistenie – 10 % v hodnote 70,00 eur,
• sociálne poistenie – 25,2 % v hodnote 176,40 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 14 % v hodnote 98,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur,
– úrazové poistenie – 0,8 % v hodnote 5,60 eur,
– garančné poistenie – 0,25 % v hodnote 1,75 eur,
– rezervný fond solidarity– 4,75 % v hodnote 33,25 eur.
Od 1. Januára 2023 teda cena práce zamestnancov s hrubou minimálnou mzdou v hodnote 700 eur dosiahne hodnotu 946,40 eur (700 + 70 + 176,40).
K
Minimálne mzdové nároky
28. 11. 2022
Zákonník práce určuje pre 6 stupňov náročnosti koeficienty v rozmedzí jedno až dvojnásobku minimálnej mzdy pre príslušnú skupinu pracovných miest. Sadzby minimálnych mzdových nárokov sú teda odstupňované v závislosti od zložitosti zamestnancom vykonávaných prác.
Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín predstavuje 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety ustanovenia § 120 ods. 4 zákonníka práce.
Pokiaľ by sa stalo, že mzda zamestnanca z ľubovoľných dôvodov nedosiahne výšku príslušného minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ mu musí rozdiel doplatiť za všetky zamestnancom odpracované hodiny. Na účely zistenia prípadného nároku na doplatok do výšky príslušného minimálneho mzdového nároku sa mzda zamestnanca očistí o vyplatenú mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, vyplatenú mzdu za prácu nadčas, ako aj o sumy ostatných zákonných mzdových zvýhodnení, t.j. O sumy mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu, za nočnú prácu ako aj za mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Pokiaľ bude zamestnávateľ poskytovať ďalšie zložky mzdy (odmeny, prémie, príplatky za prácu v sobotu a nedeľu, za prácu vo výškach a pod.), tieto sa z celkovej mzdy zamestnanca na účely zistenia nároku na doplatok neodpočítajú. Vzhľadom k tomu, že súčasťou odpočítavaných súm je aj mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a mzda za prácu nadčas, zákonník práce jednoznačne ustanovuje, že aj z počtu odpracovaných hodín v mesiaci sa vylúčia hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
K
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na minimálne mzdové nároky zamestnancov
28. 11. 2022
Zvýšenie minimálnej mzdy je krokom, ktorý má dosah na viaceré ďalšie nároky zamestnancov, ktoré sa odvádzajú priamo alebo nepriamo od aktuálnej výšky minimálnej mzdy. Od 1. Januára 2023 tak okrem iného dochádza aj k zvýšeniu sadzieb minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 zákonníka práce.
Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume tohto minimálneho mzdového nároku určeného pre daný stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto pritom predstavuje súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Ak mzda zamestnanca nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Je tak zrejmé, že na účely porovnania s výškou príslušného minimálneho mzdového nároku sa musí mzda zamestnanca „očistiť“ o sumy všetkých zákonných mzdových zvýhodnení.
Keďže tento inštitút ochraňuje len zamestnancov, u ktorých nie sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, partneri pri kolektívnom vyjednávaní o mzdách nemajú dôvod prihliadať na výšku minimálnych mzdových nárokov uvedených v zákonníku práce. Pre nich je záväzná výlučne výška minimálnej mzdy. Priamym dôsledkom zvýšenia minimálnej mzdy bude tak od 1. Januára 2023 zvýšenie minimálnych mzdových nárokov.
Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a koeficientu minimálnej mzdy.
Minimálnu mesačnú mzdu podľa stupňov náročnosti práce platnú od 1. Januára 2023 je teda potrebné vypočítať nasledovným spôsobom:
Mesačnú minimálnu mzdu od 1. Januára 2023 vypočítame pre štvrtý stupeň náročnosti práce nasledovným spôsobom: (700 eur – 580 eur) + (580 eur × 1,6) = 1 048 eur.
K