Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Riešenie ľubovoľného jednoduchého problému možno efektívne znemožniť tým, že sa o ňom bude dostatočne dlho schôdzovať.
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Situácia je vždy taká zlá, ako sa zdá. Ale nedá sa na to spoľahnúť.
Zrkadlo je dvakrát lepšie ako okno – stačí ho vyčistiť z jednej strany, aby človek jasne videl.
Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho desatoro
Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom slede.
Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa cyklus začne sám od seba opakovať.
Výnimka nikdy nedokazuje pravidlo - iba testuje, či pravidlo ešte platí?
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)