Každý zákon je len napodobením skutočnosti.

Vedomosti zakladajúce sa na vonkajších dôkazoch sú nespoľahlivé.

Pomocou logiky sa nedá zistiť rozdiel medzi možným a nemožným.

Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Potenciálny klient sa v kancelárii pýta advokáta: „Koľko u vás stojí konzultácia?“ „Tisícku za tri otázky.“ „A nemáte pocit, že je to trochu drahé?“ „Áno, to je. A aká je vša tretia otázka?“

Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.

Advokát sa ujal obhajoby klienta. Už pol hodiny ho predstavuje ako človeka poriadneho, pracovitého, čestného, skromného, priateľského atď. Klient sa nakoniec rozčúli: „Človek mu zaplatí hromadu peňazí, aby ho obhájil, a on tu celý čas vykladá o niekom úplne inom!“

Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.

Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.

Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.