Dotácie v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
13. 5. 2024
Zvyšuje sa maximálna suma dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu na 1 500 eur.
Zároveň sa zavádzajú osobitné podmienky pre poskytnutie predmetnej dotácie v prípade živelnej pohromy, katastrofy, havárie alebo teroristického útoku, v dôsledku ktorej bol vyhlásený núdzový stav alebo mimoriadna situácia. V tomto prípade sa ustanovilo vždy pri vyhlásení núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie spôsobenej mimoriadnou udalosťou poskytnúť dotáciu najviac v sume 1 500 eur, čo sa môže v priebehu rozpočtového roka viackrát opakovať, ak dôjde k vyhláseniu ďalšej mimoriadnej udalosti. V prípade, že dôjde k značným škodám na majetku v rámci tej istej mimoriadnej udalosti, umožňuje sa poskytnutie dotácie maximálne do sumy 3 000 eur; limit na jednu žiadosť je maximálne 1 500 eur. Zároveň sa zavádza časový limit na podanie žiadosti o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci do troch mesiacov od vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.
Zároveň sa zvyšuje maximálna sumu dotácie na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí pre aktivity a činnosti zamerané na predchádzanie a podporu riešenia domáceho násilia a iného ohrozenia správaním iných fyzických osôb z 20 000 eur na 150 000 eur v príslušnom rozpočtovom roku, v záujme posilnenia ochrany ľudských práv obetí domáceho a partnerského násilia, a to poskytovaním bezpečného ubytovania, psychologického a právneho poradenstva, pomoci pri traume, psychoterapie a podpornej terapie ako aj špecializovaných pedagogických služieb pre deti, ktoré sú buď obeťami alebo svedkami násilia.
K
Pri platení šekov na pošte je lepšie využiť hotovosť
1. 10. 2009
Platenie platobnou kartou na pošte môže zákazníkov, ktorí nie sú klientmi Poštovej banky, nepríjemne prekvapiť. Kým pre klientov Poštovej banky, ktorí za poštové služby platia kartou, ide len o sumu 0,07 €, majitelia kariet od iných bánk majú problém.
Kartou si síce môžu vybrať peniaze priamo pri okienku na pošte, no len za cenu vysokého poplatku. Ide o takzvanú službu cash advance, za ktorú si banky účtujú poplatok vo výške 1 alebo 2 % z objemu transakcie. Ani minimálne poplatky nie sú práve najnižšie.
Za túto službu pri karte Tatra banky napríklad klient zaplatí minimálne 8,30 €, VÚB si účtuje minimálny poplatok 6,64 €, ČSOB pri použití debetnej karty minimálne 8,30 €, pri kreditke najmenej 4,65 €. Pri použití debetnej karty si napríklad Slovenská sporiteľňa účtuje minimálny poplatok 1,99 €.
Pošta tvrdí, že aj keď s bankami o používaní ich kariet pri platení na pošte rokuje, nevedia sa dohodnúť na poplatkoch.
Odborárov čakajú vyjednávania o budúcoročných mzdách
1. 10. 2009
Mzdy odrážajú situáciu v spoločnosti. Veľké firmy okrem zápasu s nedostatkom zákaziek čakajú aj vyjednávania s odborármi a dohodovanie sa na nových kolektívnych zmluvách. Platnosť kolektívnych zmlúv väčšinou vyprší posledným decembrovým dňom.
Je možné, že prípadné zníženie mzdy čaká zamestnancov z automobilového, strojárskeho a hutníckeho sektora, ako aj z cestovného ruchu.
Na vyjednávanie s odbormi okrem firiem, ktorým sa končí zmluva s ich sociálnymi partnermi, čakajú aj tie, ktorým by mala platiť ešte minimálne rok. Mnohé firmy každoročne vyjednávajú o dodatkoch ku kolektívnej zmluvy. Pokiaľ sa na nich nedohodnú, zostávajú platiť rámcové zmluvy.
Niektoré podniky budú môcť využiť aj ďalší ťah, ktorým je predĺženie kolektívnej zmluvy. V prípade zmlúv platných do konca roku 2009, u ktorých nebude ukončené kolektívne vyjednávanie, ich platnosť sa predĺži do konca marca 2010.
Zamestnávatelia upozorňujú, že pokiaľ budú požiadavky odborárov nerealistické a firmy na ne predsa len pristúpia, môže to viesť k následným finančným ťažkostiam.
Neplatenie sociálnych príspevkov ide opäť do módy
30. 9. 2009
Takmer 7 700 nových dlžníkov eviduje samotná Sociálna poisťovňa už za prvý polrok tohto roka. Na druhej strane prekvitá biznis s pohľadávkami. Firmy zaoberajúce sa správou a vymáhaním dlžôb zaznamenávajú nárast dopytu o desiatky percent.
Od ideálneho stavu má pomalé zviechanie sa svetovej ekonomiky ešte ďaleko. Najväčšie problémy v oblasti starostlivosti o pohľadávky na Slovensko ešte fakticky nedorazili.
Sociálna poisťovňa zinkasovala za druhý tohtoročný kvartál na odvodoch menej takmer o 16 miliónov €, pričom údaj hovorí len o najväčších dlžníkoch, ktorých záväzok presahuje sumu 5 000 €.
Pravidlá samotná poisťovňa pritom nespríňovala. Zvýšila len hranicu dlhu, nad ktorou je potrebné zriaďovať záložné právo. Zákon o sociálnom poistení v otázke lehoty splatnosti poistného nebol zmenený. Zmenená bola len výška pohľadávky, pri ktorej je potrebné zriadiťprávo pri povolení splátok dlžných súm v prospech dlžníka.
Dopyt po externom vymáhaní pohľadávok vzrastá úmerne neschopnosti firiem vymôcť si vlastnými silami peniaze za dodaný tovar, služby či pôžičky.
Najviac neplatičov pribudlo v bankovníctve a v spoločnostiach, ktoré poskytujú úvery na kúpu na splátky. Čo sa týka obchodných pohľadávok, najväčší nárast bol zaznamená v oblasti finančných služieb, a to najmä v lízingu a potom aj v prepravných službách, čiže v logistike.
Podľa informácií spoločností zaoberajúcich sa touto činnosťou majú služby správy pohľadávok na Slovensku stále veľký rastový potenciál. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami je u nás stále veľmi nízka miera outsorcingu správy a inkasa pohľadávok. Externými službami sa rieši približne len desať percent pohľadávok.
V štátnom rozpočte sa uvažuje aj s nárastom platov učiteľov
30. 9. 2009
Bez dohody sociálnych partnerov pôjde na rokovanie vlády návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Tí totiž k návrhu pre krátkosť času na jeho preštudovanie stanovisko nezaujali. Po rokovaní triparity minister financií uviedol, že priestor na diskusiu bude aj počas rokovania v parlamente a ministerstvo je ochotné sa baviť o zmenách, ktoré sa nedotknú základných rámcov, na ktorých je návrh postavený.
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov za pozitívum označil to, že deficit sa znižuje, za negatívne označuje, že deficit sa znižuje príliš pomaly. Zadlžovanie tlačí na úrokové sadzby, ktoré sa môžu negatívne dotknúť aj podnikateľov. Ako výrazne pozitívnu označil skutočnosť, že vláda nepristupuje k zvyšovaniu daní pre podnikateľov.
Pripomienky k rozpočtu mali aj odborári. V rozpočte by napríklad chceli mať zakomponované aj výsledky kolektívneho vyjednávania o platoch vo verejnej a štátnej správe. Návrh počíta s rastom platov v štátnej správe o 1 %, rokovania o kolektívnych zmluvách však ešte neskončili.
Nesúhlas s rozpočtom vyjadrili predstavitelia samospráv. Podľa šéfa Združenia miest a obcí Slovenska navrhovaný rozpočet nezabezpečuje dostatok zdrojov pre mestá a obce už druhý rok po sebe. Preto budú samosprávy navrhovať napríklad aj zmeny v rozdelení výnosu z daní z príjmov fyzických osôb tak, aby celý výber zostal v rukách miest a obcí.
Po prerokovaní sociálnymi partnermi návrh poputuje na stredajšie rokovanie vládneho kabinetu. Vzhľadom na minulotýždňovú dohodu všetkých koaličných partnerov premiér predpokladá jeho hladké schválenie. Návrh štátneho rozpočtu by mal byť predložený do parlamentu a prerokovaný už na októbrovej schôdzi.
Predložený štátny rozpočet počíta s celkovými príjmami na úrovni 12,531 mld. eur a výdavkami v sume 16,277 mld. €. Štát by mal tak podľa návrhu hospodáriť v budúcom roku s rozpočtovaným deficitom v objeme 3,746 mld. €.
Schodok celého okruhu verejných financií, vrátane Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, miest a obcí a ďalších subjektov verejnej správy, je rozpočtovaný na avizovanej úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu. Deficit v tomto roku sa očakáva na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu.
Prioritami budúcoročného rozpočtu sú rezorty zdravotníctva, práce a školstva. Najväčšie škrty vo financovaní zo štátneho rozpočtu čakajú ministerstvá obrany či dopravy.
Počíta sa s jednopercentným nárastom miezd v štátnej správe. Ešte výraznejšie by si mali polepšiť učitelia, ktorých platy by mali vzrásť o 2,3 %.