„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.

Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Ak vám ušiel vlak, nevadí. Hlavné je, že ste si stihli kúpiť lístok!

Ak ste sa sklamali v láske, skúste to s kartami. Ak ani v kartách nebudete mať šťastie, skúste borovičku – tá ešte nikdy nesklamala.

Ak myslíte, nebojte sa, z inej stránky môžete byť preto ešte celkom normálny.