Najdôležitejšou úlohou civilizácie je naučiť politikov myslieť.

V politike prostriedy svätia prostriedky.

Len deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozof kameňujú.

Ak sa prijaté rozhodnutie nepremietne do pracovnej náplne pracovníkov, tak zostane z neho len dobrý úmysel.

Čím skôr sa oddelíš od ostatných, tým viac času ti zostane na to, aby si sa k nim pridal.

Ak päť minút pred poradou neviete, na čo ste ju zvolali, tak je lepšie ju vôbec nezačínať.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.