Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je žart...
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
(Myšlienky bez cla)
Murphy a šťastie
Opakovanie hlúposti nie je matkou múdrosti.
Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.
Je lepšie byť bohatým než hlúpym.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Človek a veci
Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.
Očakávané javy nikdy nesplnia očakávanie.
Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)