Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)

V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.

Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.

Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.

Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.