Pokiaľ ide o vzťahy medzi ľuďmi, najľahšie sa dá dosiahnuť nedorozumenie.

Zrkadlo je dvakrát lepšie ako okno – stačí ho vyčistiť z jednej strany, aby človek jasne videl.

Človek nemôže rozumieť všetkému. Preto by mal mať okolo seba takých, ktorí tiež ničomu nerozumejú.

Pýta sa nepodnikateľ svojho priateľa podnikateľa: „Poraď mi, čo mám robiť?! Lekár mi povedal, že mi hrozí úplná strata pamäti.“ „Najlepšie urobíš, ak začneš robiť veľké dlžoby.“

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Klient požiada advokáta, aby mu pomohol vymôcť pochybnú pohľadávku. Dohodli sa, že honorárom bude päťdesiat percent z vymáhanej sumy. O týždeň advokát telefonuje klientovi: „Vážený pane! S nadľudskou námahou sa mi podarilo vymôcť polovicu. Žiaľ, vaša polovica je stratená.“

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.

Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.

Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.

Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“