Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na náhradu za pracovnú pohotovosť
5. 12. 2022
Zákonník práce upravuje v § 96 ods. 3 nárok na náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku priamou väzbou na výšku minimálnej mzdy.
Za každú hodinu tzv. „neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku“ (t.j. Času, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva) patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu – t. J. Od 1. Januára 2023 pôjde o sumu 4,023 eura za hodinu. V tejto súvislosti však pre úplnosť treba pripomenúť, že ak by sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol na poskytnutí náhradného voľna za túto „neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku“, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna, pričom za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
K
Júnové mzdy na Slovensku rástli
14. 8. 2017
Priemerná nominálna mesačná mzda v júni medziročne narástla v takmer každom odvetví. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.
Najviac si prilepšili pracujúci v doprave a skladovaní, konkrétne o 11 percent, mzda v tomto sektore dosiahla 947 eur. Nasleduje maloobchod (o 10,3 percenta na 687 eur), predaj a oprava motorových vozidiel (o 9,1 percenta na 1 000 eur), priemysel (o 8,1 percenta na 1 081 eur), činnosti reštaurácií a pohostinstiev (o 6,2 percenta na 427 eur) a vybrané trhové služby (o 5,1 percenta na 913 eur). Menej ako päťpercentným tempom narástli medziročne júnové mzdy v ubytovaní (o 4,5 percenta na 673 eur), veľkoobchode (o 4,4 percenta na 907 eur). Najmenej narástli mzdy v stavebníctvo (o 0,7 percenta na 680 eur). Znížili sa v informačných a komunikačných činnostiach o 4,7 percenta. Napriek pokles tento sektor aj naďalej ponúka najvyššiu priemernú nominálnu mzdu - 1 628 eur.
zdroj: hnonline.sk
Odvodový bonus pre pokročilých
27. 7. 2017
Historicky najviac Sloveniek a Slovákov sa narodilo v roku 1979 – vyše 98-tisíc. V tom čase žilo na Slovensku 61-tisíc ľudí vo veku 35 rokov a iba 37-tisíc ľudí vo veku 70 rokov. Svet bol teda v poriadku. Rodilo sa veľa detí a takmer dvaja pracujúci „živili“ jedného dôchodcu.
Posuňme sa o 35 rokov, do roku 2014. Narodilo sa už iba 55-tisíc detí. Pracujúcich vo veku 35 rokov – to sú tí narodení v roku 1979 – je 93-tisíc. Dôchodcov vo veku 70 rokov je menej než 43-tisíc. Svet je teda ešte stále v poriadku. Na jedného dôchodcu sú viac než dvaja pracujúci, i keď už dnes vytvára Sociálna poisťovňa stovky miliónov eur ročne deficit. No skutočné problémy ešte len prídu. Posuňme sa o ďalších 35 rokov, do roku 2049. Koľko máme 70-ročných dôchodcov? Vyše 80-tisíc, to je ten historicky najsilnejší ročník 1979. Avšak 35-ročných pracujúcich, teda ročník 2014, máme len zhruba 50-tisíc. Už sa neskladajú na jeden dôchodok dvaja pracujúci. Jeden pracujúci musí živiť takmer dvoch dôchodcov. A to je dôvod, prečo je prvý – priebežný – pilier, tak ako je nastavený dnes, neudržateľný. Pri takomto vývoji je priebežný pilier, teda taký, kde sa pracujúci skladajú dnešným dôchodcom na dôchodky, neudržateľný. Riešenia sú v podstate dve. Tým prvým je kombinácia neskoršieho odchodu do dôchodku, nárastu odvodov – a to už dnes máme jedny z najvyšších odvodov na svete – a dotácia dôchodkov štátom zo všeobecných daní, aby sa systém vybalansoval, teda príjmy pokryli výdavky. Druhým riešením je opustiť priebežný pilier, lebo o pár rokov bude príliš málo pracujúcich a príliš veľa dôchodcov, inými slovami, vyviazať sa z medzigeneračnej solidarity. O to sa v roku 2004 vcelku úspešne snažila druhá vláda Mikuláša Dzurindu vytvorením druhého piliera, v ktorom si každý sporí na svoj dôchodok. Ten mohol o pár rokov prinášať prvé výsledky. Žiaľ, premiér Robert Fico druhý pilier fakticky zlikvidoval.
zdroj: hnonline.sk
Zdravotné poistenie
20. 7. 2017
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonáva príslušná zdravotná poisťovňa. Ak mal poistenec v kalendárnom roku viacero zdravotných poisťovní, ročné zúčtovanie poistného mu vykoná tá zdravotná poisťovňa, v ktorej bol poistenec naposledy verejne zdravotne poistený. Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie za svojich poistencov, a ak títo poistenci mali aj zamestnávateľa, ktorý za nich platil zdravotné poistenie, vykonáva zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie zdravotného poistenia aj za tohto zamestnávateľa.
Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Znamená to, že za rok 2016 vykonajú zdravotné poisťovne ročné zúčtovanie zdravotného poistenia do 30. septembra 2017. Táto lehota sa môže o mesiac posunúť pri odklade lehoty na podanie daňového priznania. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.
Výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa oznámi platiteľovi poisteného v lehote, do kedy ho musí vykonať (do konca septembra alebo do konca októbra). Ročné zúčtovanie poistného vykonané za zamestnanca doručí zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi. Zamestnancovi by sa výsledok ročného zúčtovania poistného za rok 2016 doručil napríklad vtedy, ak by v čase jeho vykonania nebol zamestnancom ani jedného zamestnávateľa z roku 2016.
Odvody SZČO od 1. 7. 2017
20. 7. 2017
Od 1. 7. 2017 sa niektorým samostatne zárobkovo činným osobám mení výška odvodov, ktoré platia do Sociálnej poisťovne. Niektorým podnikateľom povinnosť platiť sociálne odvody od júla zanikne, resp. im takáto povinnosť vznikne. Všetko závisí od toho, aký hrubý príjem a aký základ dane z príjmov za rok 2016 dosiahli a vykázali v daňovom priznaní.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania zaplatených sociálnych a zdravotných odvodov) bol za rok 2016 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2017, t.j. teda vyšší ako 5 298,00 € činnosti (od 1.7.2018 pôjde o posudzovanie hranice príjmu za rok 2017 vo výške 5 472 €).
Údaje o výške dosiahnutých zárobkov, ktoré sú potrebné pre výpočet poistného SZČO, je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (najneskôr do 31. mája 2017, príp. do 5. októbra 2017, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016). Následne potom Sociálna poisťovňa oznámi SZČO vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na jednotlivé druhy poistení, dátum splatnosti a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 20 dní od vzniku povinného poistenia, teda do 21. júla 2017. Urgovať nedoručenie informácie o vzniku poistenia odporúča Sociálna poisťovňa až po tomto termíne. Napriek tomu, že to zákon Sociálnej poisťovni neukladá, zašle Sociálna poisťovňa aj tento rok oznámenia aj tým samostatne zárobkovo činným osobám, ktorým povinné poistenie zanikne 30. júna 2017. Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré povinne poistené neboli a ktorým povinné poistenie ani nevznikne, žiadne oznámenia nedostanú. Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny VVZ za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, t.j. pre rok 2017 je vo výške 441,50 €.