Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na náhradu za pracovnú pohotovosť
5. 12. 2022
Zákonník práce upravuje v § 96 ods. 3 nárok na náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku priamou väzbou na výšku minimálnej mzdy.
Za každú hodinu tzv. „neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku“ (t.j. Času, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva) patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu – t. J. Od 1. Januára 2023 pôjde o sumu 4,023 eura za hodinu. V tejto súvislosti však pre úplnosť treba pripomenúť, že ak by sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol na poskytnutí náhradného voľna za túto „neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku“, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna, pričom za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
K
Vláda bojuje proti podvodníkom, neodvedená DPH ale vzrástla
25. 10. 2017
Slovensko sa v medzinárodnom porovnávaní úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty umiestnilo na predposlednom mieste. Neprejde snáď ani mesiac, kedy by sa polícia nepochválila na tlačovej konferencii, ako odhalila ďalší miliónový podvod. Nezostávajú ani „finančáci“, ktorí pravidelne informujú o prekazení nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty (DPH). Vo svojom PR nie sú pozadu ani minister financií Peter Kažimír s premiérom Robertom Ficom, keď sa verejne chvália týmito úspechmi.
Aká je realita boja proti daňovým podvodom? Medzera DPH, údaj ktorý ukazuje, o koľko prišiel štát na tejto dani za rok v dôsledku podvodov a neplatenia, medziročne vzrástol o viac ako 100 miliónov eur. Štátnej kase tak v roku 2015 (medzera DPH sa zverejňuje s dvojročným oneskorením, pozn. red.) chýbalo na dani z pridanej hodnoty 2,256 miliárd eur. V európskom porovnávaní sme dokonca poklesli oproti roku 2014 až na predposledné miesto. Za nami skončili už len Rumuni. Ministerstvo financií tento problém nevidí až tak čierno. V prípade medzinárodného porovnávania rezort poukazuje na nejednotnú metodiku. Môže sa líšiť v jednotlivých krajinách.Svoje tvrdenia opiera o to, ako sa niektoré štáty umiestnili v tomto rebríčku.
Napríklad Chorvátsko skončilo v roku 2015 ako druhá najlepšia krajina v EÚ, pričom Záhreb sa dlhodobo potýka s neplatením daní. „Podstatný je pre nás vývoj daňovej medzery na Slovensku, ktorú sme znížili od roku 2012 zo 41% na 28%. Do štátneho rozpočtu sa nám, iba na DPH, podarilo vybrať o vyše 2 a pol miliardy eur viac než bol predpoklad,“ argumentuje Kažimír. Financmajster sa tak snaží zľahčovať problém s hrou číslami. Neodvedenú DPH pomeruje k teoreticky možnej maximálnej dani z pridanej hodnoty.Slovensko zažíva dobré ekonomické časy, a tak zákonite rastie aj maximálny teoretický výber. Podiel nezaplatenej dane sa preto zmenšuje a opticky to vyzerá, že sa zlepšuje aj výber. V absolútnych číslach však prišlo k nárastu.Podľa daňove expertky Alici Orda Oravcovej zverejnené čísla priamo nesúvisia s odhalenými podvodmi. Polícia alebo daniari často informujú o prípadoch, ktoré sa datujú ešte pred rok 2015. „Je to logické, lebo objasňovanie pri cezhraničných podvodoch je časovo náročné,“ približuje. Daňoví špekulanti navyše zmenili svoju taktiku. Od zavedenia kontrolného výkazu a kontroly prechodu kamiónov, prostredníctvom mýtneho systému, sa zmenil aj predmet a spôsob vykonania daňových podvodov. „V súčasnosti najčastejšie vykonávajú podfuky v oblasti služieb – či už reklamných, technických alebo služieb sprostredkovania. Daňové podvody sú často páchané pri vykazovaní malej daňovej povinnosti bez nadmerného odpočtu,“ vysvetľuje Oravcová. Napriek tomu, že medzera DPH narástla, tak niejezástancom, aby štát prišiel s ďalšími reštriktívnymi opatreniami, lebo by to poškodilo poctivých podnikateľov. Aktuálne parlament schválil novelu Obchodného zákonníka, ktorá by mala zamedziť podvodným zlučovaniam firiem. Od nej očakáva Oravcová, že zníži významným spôsobom daňovú medzeru v oblasti DPH
Daniari už skúmajú účty Slovákov v cudzine
23. 10. 2017
Schovať príjmy pred daniarmi v zahraničí bude čoraz komplikovanejšie. Slovenská Finančná správa dostáva už mesiac informácie o účtoch Slovákov zo 48 krajín. V budúcom roku sa počet spolupracujúcich štátov zvýši na 102. Úlohou slovenských úradníkov je teraz spárovať čísla s domácimi daňovými priznaniami.
Množstvo informácií, ktoré prichádzajú, však vytvára pochybnosti o využiteľnosti celého systému. „Ja som trošku skeptický, čo sa týka spracovania dát, obávam sa toho, že to nebude zvládnuté po technickej stránke,“ vyjadril sa daňový poradca z V4 Group Tomáš Janoušek. Okrem softvéru na samotné spracovanie dát je totiž potrebný ďalší systém na ich vyhodnotenie. „To je prvá vec, ktorú treba spraviť, a nemyslím si, že to má Finančná správa teraz zvládnuté,“ skonštatoval Janoušek. Hovorkyňa daniarov Ivana Skokanová však potvrdila, že žiadne problémy pri prvej výmene nezaznamenali.
Dôchodcovia pracujúci na dohodu by nemali platiť odvody do zárobku 200 eur
18. 10. 2017
Dôchodcovia privyrábajúci si na dohodu by od budúceho roka nemali platiť odvody, ak ich zárobok nepresiahne 200 eur. Tieto zmeny v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje koaličná poslankyňa Irén Sárközy (Most-Híd). Pozmeňujúci návrh predložila na záver piateho rokovacieho dňa 21. schôdze Národnej rady SR.
Ľudia v poproduktívnom veku si tak budú môcť privyrobiť. Odvody nebudú musieť platiť pri zárobku 2400 eur ročne. "Rovnaká výhoda v súčasnosti platí aj pre študentov stredných a vysokých škôl. Dôchodcovia si budú môcť určiť dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia," priblížila Sárközy. Nové opatrenie by sa malo dotknúť približne 50-tisíc starodôchodcov, ale aj 14-tisíc invalidných dôchodcov. Privyrobiť si po novom budú môcť aj predčasní dôchodcovia, ktorých je okolo 20-tisíc. Ľudia aj v poproduktívnom veku si budú môcť privyrobiť. Zmeny by mali vstúpiť do platnosti od 1. januára budúceho roka. Oslobodenie dohôd seniorov od odvodov bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet.
Slovenská mzda preskočila platy v Poľsku a Maďarsku
11. 10. 2017
Slovákom na výplatných páskach už svieti viac peňazí ako Poliakom či Maďarom. Zároveň sa slovenské platy dotiahli na české
Rast ekonomiky a firemných objednávok umožňuje firmám dať na mzdy viac. Podniky sa však zároveň sťažujú na to, že stále viac ako štyri eurá z desiatich, ktoré dajú na plat, putujú vo forme daní a odvodov štátu.Súčasný rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti tak cez odvody výraznejšie plní najmä štátnu kasu a v plnej miere ho ľudia nevidia v peňaženkách. Vďaka lepšiemu výberu odvodov a daní aktuálne vláda v návrhu rozpočtu na rok 2018 naplánovala ďalší pokles deficitu a štátneho dlhu, aby bola krajina viac pripravená na prípadný príchod ďalšej krízy.Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat bola na konci júna na Slovensku priemerná hodinová cena práce na úrovni 9,70 eura a podobná úroveň bola aj v susednom Česku. V Poľsku to bolo 6,50 eura a v Maďarsku 7,40 eura. Z ceny práce 9,70 eura však priemerná čistá mzda Slováka dosahuje len 5,50 eura za hodinu. Zvyšok ide štátu cez zdravotné a sociálne odvody a dane. Minulá vláda znížila odvody pre ľudí s nižším a so stredným príjmom, súčasný kabinet však projekt nerozvíja, ale naopak, postupne utlmuje.