Dôchodok rástol na Slovensku v posledných rokoch pomalšie ako zárobky
17. 5. 2019
Zavedenie stropu prinesie podľa štátneho tajomníka zníženie dôchodkov. Podiel priemerného starobného dôchodku k priemernej hrubej mzde na Slovensku v posledných piatich rokoch klesá. Kým v roku 2013 priemerná starobná penzia tvorila vyše 47 percent z priemerného hrubého zárobku, v minulom roku mal priemerný starobný dôchodok na priemernej mzde na Slovensku už len takmer 44-percentný podiel. Dôchodok rástol pomalšie ako zárobky. Tzv. miera náhrady v prvom penzijnom pilieri pritom v rokoch 2014 až 2018 kontinuálne klesala.
Pokles podielu priemernej starobnej penzie na priemernej mzde bol spôsobený tým, že priemerný starobný dôchodok rástol v posledných piatich rokoch pomalšie ako priemerné hrubé zárobky. Kým priemerná starobná penzia v roku 2018 išla oproti roku 2013 nahor o 13,8 percenta, priemerná mzda za rovnaké obdobie stúpla o 23 percent. Vyplýva to zo štatistiky Sociálnej poisťovne. Zmenilo sa zvyšovanie penzií. Za postupným znižovaním podielu priemerného dôchodku na priemernej mzde stojí aj zmena systému zvyšovania penzií od roku 2013. Kým do roku 2013 penzie stúpali o percento, ktoré bolo súčtom polovice rastu priemernej mzdy na Slovensku a polovice rastu spotrebiteľských cien na Slovensku, od roku 2013 sa pri zvyšovaní penzií postupne znižovala váha rastu priemernej mzdy a stúpala váha rastu spotrebiteľských cien. Od roku 2017 sa pritom pri valorizácii penzií rast priemernej mzdy na Slovensku už vôbec nezohľadňuje, čo znamená nižší rast dôchodkov. Strop zníži dôchodky, hovorí štátny tajomník. Miera náhrady z prvého piliera, teda pomer priemernej starobnej penzie k priemernej mzde na Slovensku, sa podľa štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí Ivana Švejnu môže v budúcnosti ešte viac znížiť. Ako upozornil v polovici apríla na seminári o starnutí obyvateľstva a jeho vplyve na dôchodkový systém, po ústavnom zavedení stropu na dôchodkový vek budú musieť v budúcnosti klesnúť novopriznávané dôchodky, a to sa udeje práve znížením miery náhrady strateného príjmu po odchode na dôchodok. "Je to jediný spôsob, ako udržať vybilancovanie dôchodkového systému," povedal. Po zastropovaní penzijného veku bude podľa Švejnu potrebné "preformátovať celý dôchodkový systém". Predseda odborového zväzu KOVO Emil Machyna však tvrdí, že na vykrytie zavedenia stropu na dôchodkový vek by stačil výraznejší rast miezd na Slovensku. Keby podľa neho mzdy na Slovensku stúpali o desať percent ročne, za desať rokov by išlo o stopercentný nárast a tým by sa zdvojnásobili aj príjmy Sociálnej poisťovne. "Ak by stúpali mzdy, máme vyrovnaný rozpočet," povedal.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Dôchodkové spoločnosti prídu o zárobky
6. 3. 2009
Ministerstvo financií im navrhlo znížiť poplatok za spravovanie peňazí klientov až na 0,025 percenta. Tento návrh prešiel. Dôchodkové spoločnosti tak budú pripravené o väčšiu časť zárobkov. Aj tie podľa ministerstva postačia na bezproblémovú správu dôchodkových úspor.
Čo sa má zmeniť
Z každého príspevku sporiteľa, ktorý smeruje
do druhého piliera, si najprv Sociálna poisťovňa stiahne 0,5 percenta. Za
zvyšnú sumu si sporiteľ nakúpi
dôchodkové jednotky podľa ich aktuálnej hodnoty. Počet týchto
jednotiek sa následne zníži o 1
percento, čo je poplatok pre DSS. Tieto poplatky zostávajú nezmenené.
Zmení sa však poplatok za správu, ktorý si DSS
účtujú z objemu majetku vo fonde. Istých budú mať iba 0,025 percenta.
Vyšší zárobok DSS bude mať vtedy, ak zhodnotí majetok vo fonde viac ako
je benčmark, teda porovnávacia hodnota. Tú určí NBS.
DSS bude prvých päť rokov odkladať 5,6 percenta z dosiahnutého výnosu na garančnom účte,
ktorý bude zriadený pri každom z troch dôchodkových fondov. Ale nebude môcť na tento účet
siahnuť. Porovnávať, ako DSS zhodnotila úspory, sa začne až po piatich rokoch.
Ak úspory ľudí za predchádzajúcich päť rokov DSS zhodnotila kladne,
vyplatí si 5,6 percenta z dosiahnutého výnosu z garančného účtu. Ak záporne,
nevyplatí si nič a môže sa stať, že
sporiteľom bude musieť doplácať, aby mali na dôchodkovom účte aspoň to,
čo tam vložili.
Analytici predpovedajú zastavenie rastu reálnych miezd
6. 3. 2009
V tomto roku sa dá očakávať reálny pokles miezd, minimálne ich stagnácia. Štatistický úrad odhaduje, že nominálne priemerné mzdy porastú o päť percent a reálne o 1,5 percenta.
Kríza sa však dotkla aj rastu nominálnych
priemerných zárobkov v jednotlivých odvetiach. Pokles bol zaznamenaný vo výrobe
a v rozvode elektriny, plynu a vody. Naopak,
rast bol zaznamenaný v ťažbe nerastných surovín, v obchode, v ostatných
spoločenských, sociálnych a osobných službách a v zdravotníctve. Po zohľadnení
vývoja spotrebiteľských cien sa však priemerná mzda zvýšila len v ťažbe
nerastných surovín, v obchode, službách, zdravotníctve, stavebníctve, školstve
a poľnohospodárstve. Ostatné odvetvia zaznamenali medziročný pokles.
Dá sa však predpokladať, že aj v
zamestnaniach, kde sa o kríze dozvedajú len z médií (ako sú obchodníci či IT
špecialisti) dôjde k určitým zmenám v spôsobe odmeňovania. Úspešné budú tie
firmy, ktoré dokážu udržať rast miezd na úrovni inflácie. Analytici sa tiež
domnievajú, že zníženie v niektorých segmentoch je dobré, pretože cena práce v
nich už bola vysoko nadhodnotená.
Odvody na sociálne a zdravotné poistenie
5. 3. 2009
Vláda včera schválila návrhy noviel zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení. Obidve novely riešia odpojenie najnižších odvodov pre živnostníkov od minimálnej mzdy.
Pre samostatne
zárobkovo činné osoby tak od 1. januára 2010 už najnižším vymeriavacím základom
pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie nebude minimálna mzda,
ale 44,2 percenta z priemernej mzdy na Slovensko vykázanej za predminulý rok.
Malo by to umožniť pomalší rast odvodov pre živnostníkov.
Zdravotné poisťovne budú mať k dispozícii menej peňazí
4. 3. 2009
Väčšina zdravotných poisťovní priznala, že v roku 2009 bude mať k dispozícii menej finančných prostriedkov, ako pôvodne predpokladala.
Ako dôvody poisťovne uviedli zvýšenie počtu nezamestnaných, pokles rastu
priemerných miezd, ale aj nižšiu platobnú disciplínu platiteľov. To spôsobuje,
že poisťovne získavajú menej financií na zdravotných odvodoch, a tak aj menej
prostriedkov na platby pre poskytovateľov. Ministerstvo financií SR sa k
aktuálnym prognózam príjmov poisťovní zatiaľ nechce vyjadrovať.
Podľa Inštitútu finančnej politiky pri
Ministerstve financií SR však poisťovne v dôsledku krízy môžu na zdravotných
odvodoch v tomto roku prísť o 87,1 mil. €.
Zdravotnícky think-tank Health Policy Institute odhaduje výpadok na 345 až
128 mil. €.