Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

7. Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je tým vyššia, čím väčšia škoda tým vznikne.

9. V 90 % prípadov sa veci ukážu byť horšie, ako ste očakávali. Vo zvyšných 10 % sa ukážu byť aké zlé, že ste to ani nemohli očakávať.

6. Ak sa niečo mohlo pokaziť a predsa sa tak nestalo, tak potom len preto, že nepokazené to narobí viac škody.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Dobrý nápad je hodný groš. Za zlý nápad sa, bohužiaľ, platí oveľa viac To vie každý. Čo však vie málokto, je rozpoznať dobrý nápad od zlého. Na to existujú len dve metódy: metóda dobrého nosa a metód pokusov a omylov. Tá prvá je výsadou pár vyvolených, no a druhá zostala pre všetkých ostatných.

Nie každý môže byť Rockefeller, ale každý to môže aspoň skúsiť.

Rozdiel medzi majstrom a plagiátorom je v tom, že majster má invenciu, zatiaľ čo plagiátor vie len napodobňovať. Preto majstrov treba hľadať so sviečkou.