Dôchodkové sporenie v druhom pilieri prešlo zásadnou reformou
27. 6. 2023
Zmeny sa týkajú viac ako 1,7 milióna občanov. Počínajúc prvým júlom 2023 sa začne presun úspor pasívnych sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov.
Od mája 2023 sa zaviedla predvolená investičná stratégia (PIS), ktorá riadi rozloženie majetku sporiteľa počas celého času sporenia. Zvoliť si ju môže každý sporiteľ a rovnako každý sa z nej môže vyviazať. Táto stratégia reflektuje princíp, že do veku 50 rokov by mali byť úspory v indexovom fonde a potom sa zastúpenie indexového fondu znižuje o štyri percentá ročne v prospech dlhopisového fondu, až kým jeho zastúpenie neklesne na nulu, alebo sporiteľ nepožiada o dôchodok.
Pasívni sporitelia sú tí, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaných fondov a odvtedy nespravili žiadnu zmenu týkajúcu sa úspor. Dôchodkové správcovské spoločnosti do konca mája 2023 takto evidujú viac ako 706-tisíc* pasívnych sporiteľov.
Mladším pasívnym sporiteľom, čiže narodeným od roku 1969, sa bude do indexových fondov presúvať majetok aj povinné príspevky od júla 2023. Ku koncu mája 2023 bolo v druhom pilieri vyše 553-tisíc mladších pasívnych sporiteľov a ich majetok predstavuje objem približne 3,7 miliardy eur*.
Počet starších pasívnych sporiteľov, čiže narodených do roku 1968, je tesne nad 153 000 a do indexových fondov budú smerovať od júla iba ich nové príspevky. A to až kým sa ich majetok nezosúladí s predvolenou investičnou stratégiou.
Do konca mája sa z PIS vyviazalo 4 863 mladších a 1 725 starších pasívnych sporiteľov.
Harmonogram presunu úspor, či plán zladenia majetku s predvolenou investičnou stratégiou, povinne zverejňujú na webových stránkach všetky dôchodkové správcovské spoločnosti. „Záleží nám na tom, aby presun úspor bol transparentný. Proces bude trvať do konca roku 2025 a môže sa v jednotlivých DSS líšiť počtom sporiteľov či výškou presunov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).
Počet aktívnych sporiteľov v druhom pilieri je mierne viac ako jeden milión*. Sú to sporitelia, ktorí vstúpili do druhého piliera po roku 2013, či od toho roku urobili nejaké rozhodnutie o úsporách. Ak majú záujem, môžu požiadať o vstup do PIS – do konca mája tak urobilo 4 241 aktívnych sporiteľov. Ak o vstup do PIS požiadajú po 1. 6. 2023, ich úspory sa nebudú presúvať dlhodobo, ale jednorazovo ku dňu žiadosti.
Počet sporiteľov v druhom pilieri ku koncu mája 2023 bol 1 778 703*, objem spravovaného majetku presiahol 12,7 miliardy** eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nároky na sprostredkovateľov finančných služieb sa zvyšujú
16. 6. 2009
Nový zákon o finančnom sprostredkovaní zvyšuje nároky na tých, ktorí klientovi núkajú akýkoľvek finančný produkt, či už ide o poistku, úver alebo investíciu.
Niektorým sa nepáči vzdelávanie, ktoré musia podstúpiť, ďalším poplatky za
registráciu či príliš veľa informácií, ktoré majú poskytnúť klientom. Zatiaľ sú stále možnosti, ako z nepohodlných paragrafov
vykľučkovať. Národná banka Slovenska
(NBS) preto nevylučuje, že zákon ešte pred nadobudnutím účinnosti upraví.
Hlavným poslaním nového zákona ochrana klienta. NBS pravidelne vyhodnocuje
sťažnosti od nespokojných investorov či poistencov. Ukazuje sa však, že mnohí
klienti nepoznajú podstatu finančných produktov. Svoj podiel na tom majú práve
sprostredkovatelia. Podľa sprostredkovateľov by viac pomohlo finančné
vzdelávanie na základných a stredných školách a vo verejnoprávnych médiách.
O klienta by malo byť postarané lepšie, ak sa zákonom o finančnom
sprostredkovaní začnú účastníci trhu riadiť. Agenti a poradcovia by mali byť
dôveryhodné osoby zaregistrované v NBS. Mali by byť pravidelne preskúšavaní a
vzdelaní. Ako bude vyzerať ich
vzdelávanie zatiaľ nie je známe.
Zákon striktne oddelil poradenstvo a sprostredkovanie. To však neznamená, že
sprostredkovatelia nemusia klientovi radiť a vysvetľovať.
Novela zákona o dôchodkovom sporení núti DSS k opatrnosti
15. 6. 2009
Penzijné spoločnosti sa postupne zbavujú rizikovejších investícií do akcií. Okrem hospodárskej krízy a veľkých výkyvov na finančných trhoch to spôsobila aj novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
Novela pre klientov DSS
momentálne zaručuje menšie riziko, ale zároveň môže znamenať aj nižší výnos v
budúcnosti.
Miera zhodnotenia v dôchodkových fondoch sa bude po novom posudzovať na
polročnej báze. Ak DSS-ka zaručí plusový výnos za šesť mesiacov, môže si
účtovať poplatok 5,6 %. Ak fond bude v červených číslach, musí klientom
doplatiť z majetku spoločnosti.
VÚB Genereali akcie už vypredáva, ING DSS zatiaľ čaká. Penzijné spoločnosti
sa teraz zameriavajú na štátne dlhopisy alebo štátne pokladničné pouážky, ktoré
sú bezpečnejšie.
Úverové deriváty typu CDS sú nástrojom deštrukcie
12. 6. 2009
Podľa investora George Sorosa sú úverové deriváty typu CDS nástrojom deštrukcie a mali by byť zakázané zákonom.
Soros na
finančnej konferencie v Pekingu uviedol, že asymetria medzi rizikom a odmenou
spojenou s týmito finančnými nástrojmi je taká veľká, že potenciálne môže
položiť na kolená spoločnosti a finančné inštitúcie. Obchodovanie s takýmito
derivátmi by nemalo byť vôbec dovolené.
Credit default swap sa využíva ako poistenie úveru, teda slúži na ochranu
veriteľa pred meškaním platby respektíve jej nezaplatením. Ľudia CDS nekupujú
pretože očakávajú prípadné zlyhanie, ale preto, že očakávajú ich zhodnotenie v
súvislosti s nepriaznivým vývojom.
Jednou z veľkých spoločností využívajúcich CDS bola poisťovňa American
International Group (AIG), ktorá bankám ponúkala ochranu pred zhoršovaním
kvality ich portfólia, a to hlavne v spojení s hypotékami krytými cennými
papiermi.
Pre nesplácané hypotéky americká vláda
musela nakoniec AIG zachrániť od
kolapsu, pričom od septembra jej poskytla až 180 miliárd USD. Potenciálne škody, ktoré CDS môžu spôsobiť
nie sú obmedzené len na finančné inštitúcie. Premietli sa napríklad aj v
bankrote najväčšieho výrobcu novinového papiera v Severnej Amerike
AbitibiBowater, aj na zdĺhavom bankrote
americkej automobilky General Motors.
O obidvoch týchto prípadoch niektorí majitelia dlhopisov vlastnili CDS a
mali získať viac reorganizáciou než bankrotom. Soros hovorí, že je to ako kúpiť životné poistenie na
život niekoho iného a vlastniť povolenie na vraždu.
Nezamestnaní Slováci spoza hraníc nemajú nárok na podporu
12. 6. 2009
Mnohí Slováci si kúpili domy v Maďarsku či v Rakúsku a prišli o prácu. Len v okolí Bratislavy ich žije za hranicou okolo 1 500. To, že pracujú na Slovensku im môže narobiť veľké problémy.
V prípade straty zamestnania sa budú márne
uchádzať o podporu v nezamestnanosti. Slovenské úrady práce ich do evidencie
nezradia. Rovnako dopadnú aj v zdravotnej poisťovni. Poistenie si nebudú môcť
platiť ani ako dobrovoľne nezamestnaní. Aj napriek tomu, že riadne platili dane
a odvody slovenským úradom.
Zákonný stav je taký, že ak úrad práce
nezamestnaného nezaradí do evidencie, ani Sociálna poisťovňa sa ním nebude zaoberať. Podľa zákona o sociálnom
poistení sa konanie o nároku na dávku v nezamestnanosti nemôže ani začať.
Problém je aj so zdravotným poistením. Keď
nezamestnaný spoza hranice poisťovni oznámi, že je bez práce, tá mu vezme
preukaz poistenca. Poistné mu neumožní platiť si ani z vlastného vrecka.
Znamená to, že zdravotnú starostlivosť na Slovensku si budú musieť financovať
zo svojho.
Osoba s trvalým pobytom v inom členskom štáte
je na území Slovenska verejne zdravotne poistená iba počas toho obdobia, v
ktorom je na našom území ekonomicky aktívna. Nezamestnaní sa musia prihlásiť do
systému verejného zdravotného poistenia v mieste trvalého pobytu.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že takto je
postavená legislatíva EÚ a zmeny v zákone nechystá.