Dôchodkové sporenie v druhom pilieri prešlo zásadnou reformou
27. 6. 2023
Zmeny sa týkajú viac ako 1,7 milióna občanov. Počínajúc prvým júlom 2023 sa začne presun úspor pasívnych sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov.
Od mája 2023 sa zaviedla predvolená investičná stratégia (PIS), ktorá riadi rozloženie majetku sporiteľa počas celého času sporenia. Zvoliť si ju môže každý sporiteľ a rovnako každý sa z nej môže vyviazať. Táto stratégia reflektuje princíp, že do veku 50 rokov by mali byť úspory v indexovom fonde a potom sa zastúpenie indexového fondu znižuje o štyri percentá ročne v prospech dlhopisového fondu, až kým jeho zastúpenie neklesne na nulu, alebo sporiteľ nepožiada o dôchodok.
Pasívni sporitelia sú tí, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaných fondov a odvtedy nespravili žiadnu zmenu týkajúcu sa úspor. Dôchodkové správcovské spoločnosti do konca mája 2023 takto evidujú viac ako 706-tisíc* pasívnych sporiteľov.
Mladším pasívnym sporiteľom, čiže narodeným od roku 1969, sa bude do indexových fondov presúvať majetok aj povinné príspevky od júla 2023. Ku koncu mája 2023 bolo v druhom pilieri vyše 553-tisíc mladších pasívnych sporiteľov a ich majetok predstavuje objem približne 3,7 miliardy eur*.
Počet starších pasívnych sporiteľov, čiže narodených do roku 1968, je tesne nad 153 000 a do indexových fondov budú smerovať od júla iba ich nové príspevky. A to až kým sa ich majetok nezosúladí s predvolenou investičnou stratégiou.
Do konca mája sa z PIS vyviazalo 4 863 mladších a 1 725 starších pasívnych sporiteľov.
Harmonogram presunu úspor, či plán zladenia majetku s predvolenou investičnou stratégiou, povinne zverejňujú na webových stránkach všetky dôchodkové správcovské spoločnosti. „Záleží nám na tom, aby presun úspor bol transparentný. Proces bude trvať do konca roku 2025 a môže sa v jednotlivých DSS líšiť počtom sporiteľov či výškou presunov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).
Počet aktívnych sporiteľov v druhom pilieri je mierne viac ako jeden milión*. Sú to sporitelia, ktorí vstúpili do druhého piliera po roku 2013, či od toho roku urobili nejaké rozhodnutie o úsporách. Ak majú záujem, môžu požiadať o vstup do PIS – do konca mája tak urobilo 4 241 aktívnych sporiteľov. Ak o vstup do PIS požiadajú po 1. 6. 2023, ich úspory sa nebudú presúvať dlhodobo, ale jednorazovo ku dňu žiadosti.
Počet sporiteľov v druhom pilieri ku koncu mája 2023 bol 1 778 703*, objem spravovaného majetku presiahol 12,7 miliardy** eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zdravotné poistenie po ukončení štúdia
1. 7. 2009
Po ukončení štúdia môže dôjsť k niekoľkým situáciám. Podmienky platenia poistného na zdravotné poistenie budú vždy iné. V niektorých prípadoch poistenie platí štát, v iných nie.
Študent sa stane zamestnancom. Vznik pracovného pomeru oznámi zdravotnej poisťovni jeho
zamestnávateľ, ktorý za neho platí aj poistné na zdravotné poistenie.
Povinnosťou študenta však je oznámiť ukončenie štúdia.
Študent sa stane samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO). Napr. na základe živnostenského listu,
koncesnej listiny, alebo má na vykonávanie činnosti oprávnenie podľa osobitných
predpisov, napríklad vykonáva umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa
autorského zákona a pod. Túto skutočnosť
je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni
a musí si začať platiť preddavky na poistné sám v povinnej minimálnej sume.
Vznik živnostenského oprávnenia zdravotnej poisťovni oznamuje aj živnostenský
úrad.
Šudent sa po ukončení štúdia na
úrade práce zaeviduje ako uchádzač o zamestnanie. Je povinný túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni.
Platiteľom poistného za uchádzača o zamestnanie je štát.
Študent sa stane tzv. dobrovoľne nezamestnanou osobou. T. j. nie je zamestnancom, nie je SZČO, nie
je poistencom štátu z iného dôvodu, nie je poistený v cudzine, nie je dlhodobo
v cudzine. Má povinnosť poistné si platiť sám a oznámiť to zdravotnej poisťovni.
Študent sa zamestná u zamestnávateľa v cudzine. Túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie na Slovensku
však nemá povinnosť platiť.
Študent odchádza na dlhodobý pobyt (viac ako 6 mesiacov) do cudziny. Môže
to byť z dôvodu cestovania, či iného ďalšieho štúdia. Aj túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie nie je
povinný platiť v prípade, že je súčasne zdravotne poistený v cudzine alebo má
poistenie liečebných nákladov v zahraničí uzatvorené v komerčnej poisťovni na
Slovensku.
Študent bude po ukončení strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej
škole. Študentom je aj počas prázdnin a až do zápisu na vysokú školu
poistné za neho platí štát. Platiteľom poistného je štát aj v prípade, že
študent ukončil prvostupňové štúdium na vysokej škole a pokračuje v
druhostupňovom štúdiu.
Ak študent štúdium preruší, nie je už poistencom štátu. Túto skutočnosť musí
oznámiť zdravotnej poisťovni. Musí si tiež platiť preddavky na poistné ako
samoplatiteľ v povinnej minimálnej sume, ak nie je zamestnancom, samostatne
zárobkovo činnou osobou alebo nie je poistencom štátu z iného dôvodu.
Daňová správa preukázala nezákonné rozdiely za milióny eur
1. 7. 2009
Za prvých päť mesiacov tohto roka vykonali daňové orgány vyše osemtisíc kontrol a viac ako ako 15 tisíc miestnych zisťovaní. V rámci nich zistili a preukázali nezákonné rozdiely za takmer 220,5 mil. eur.
Kontroly daňových orgánov boli
zamerané na zisťovanie základu dane, prípadne iných skutočností,
rozhodujúcich pre správne určenie dane.
V tejto súvislosti si daňoví kontrolóri overujú aj autenticitu účtovných
dokladov, predložených daňovými subjektmi. Na základe vykonaných úkonov -
preverenia účtovnej agendy, overenia dodávateľsko - odberateľských vzťahov a
svedeckých výpovedí v prípade podozrenia z páchania daňovej trestnej činnosti
podávajú orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o tomto podozrení.
Na dožiadanie policajných orgánov poskytujú získané a spracované informácie
o relevantných skutočnostiach aj v ďalších prípadoch.
Povinnosti študenta po skončení školy a dávka v nezamestnanosti
1. 7. 2009
Skončili ste vysokú alebo strednú školu? Viete, aké máte povinnosti k jednotlivým úradom? Viete dokedy za vás platí poistenie štát? Musíte sa hlásiť na úrade práce, ak ste si po škole nenašli zamestnanie? Musíte niekomu nahlásiť, že budete brigádovať?
Povinnosti študenta po skončení strednej školy
1. Stredoškolákom končí školský rok 31.
augusta. Zdravotné poistenie dovtedy za nich platí štát.
2. Ak si po skončení školy nenájdu
zamestnanie, môžu podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie v mieste svojho bydliska. Nie je to však zákonná povinnosť. V
prípade, ak absolvent podá žiadosť o zaradenie do evidencie do 7 dní od
ukončenia štúdia, do evidencie bude
zaradený bezprostredne nasledujúcim dňom po dni ukončenia štúdia. V prípade, že
tak urobí neskôr, do evidencie bude
zaradený dňom podania žiadosti.
Pri podaní žiadosti absolvent na účel evidencie predkladá občiansky preukaz a potvrdenie o
ukončení štúdia.
3. Študenti, ktorí chcú študovať na vysokej
škole, ale ešte nemajú v rukách potvrdenie o prijatí nemusia podávať žiadosť o
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozumnejšie je počkať na
rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí na vysokú školu, keďže za žiakov strednej
školy, ktorú absolvovali, sú považovaní až do konca prázdnin.
4. Uchádzači o zamestnaniu môžu aj počas
evidencie vykonávať zárobkovú činnosť. Ich mzda alebo odmena nesmie presiahnuť
65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k
prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo
odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné
poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na
daň z príjmov. Za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na
základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu alebo iného právneho
vzťahu podľa osobitných predpisov. Skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny
preukazuje uchádzač o zamestnanie za uplynulý kalendárny mesiac v zákonom
určenom termíne.
Povinnosti študenta po skončení vysokej
školy
1. Pre vysokoškolákov sa školský rok končí dňom absolvovania
štátnej záverečnej skúšky.
2. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, by mali, rovnako ako stredoškoláci, podať do 7 dní od ukončenia štúdia. Do evidencie budú zaradení
bezprostredne nasledujúcim dňom po dni ukončenia štúdia. V prípade, že
tak urobia neskôr, do evidencie
budú zaradení dňom podania žiadosti. Pri podaní žiadosti absolventi na účel
evidencie predkladá občiansky preukaz a
potvrdenie o ukončení štúdia.
3. Pre vysokoškolákov platí jedna výnimka - ak absolvent ukončil
prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a čaká na prijatie či neprijatie na druhý
stupeň vysokoškolského magisterského štúdia.
Aj v takomto prípade si môžu, ak chcú, podať žiadosť o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pri podaní žiadosti však musia túto skutočnosť uviesť! Ich
žiadosť bude prijatá a po prípadnom prijatí alebo neprijatí na druhý
stupeň vysokoškolského štúdia bude absolvent buď zaradený dňom podania žiadosti
do evidencie, alebo do nej zaradený nebude, keďže absolvent bakalárskeho
štúdia, ktorý v nasledujúcom školskom roku pokračuje bezprostredne ďalej v
magisterskom štúdiu, je z pohľadu zákona o službách zamestnanosti považovaný za
osobu v sústavnej príprave na povolanie.
4. Za osoby, ktoré sú zaradené do evidencie
uchádzačov o zamestnanie úradov práce sociálnych vecí a rodiny platí zdravotné
poistenie štát.
Absolventi nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti
Nárok na dávku v nezamestnanosti uchádzačovi o zamestnanie vzniká, ak má
platené poistenie v nezamestnanosti najmenej 3 roky za posledné 4 roky alebo
najmenej 2 roky za posledné 4 roky pri zamestnaní na dobu určitú. V prvom
prípade je dĺžka vyplácania dávky v nezamestnanosti 6 mesiacov, v druhom
prípade 4 mesiace. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho
základu. Vyplácanie dávky v nezamestnanosti je v kompetencii Sociálnej
poisťovne.
Na platbu DPH sa väčšina živnostníkov nebude musieť registrovať
1. 7. 2009
Drobní remeselníci a poskytovatelia služieb nebudú musieť zvyšovať ceny z dôvodu zvýšenia hranice pre registráciu platiteľov DPH. Zvýšenie hranice pre registráciu platiteľov DPH z 35 tisíc € na 49.790 € (1,5 milióna Sk) platí od 1. júla.
Väčšina remeselníkov a poskytovateľov služieb má obrat nižší ako 49.790 €.
Ak by sa táto hranica nebola upravila, živnostníci by museli by odvádzať DPH,
ktorú by preniesli do cien. Štát by síce na uvedenej dani vybral viac, no zaplatili by to občania.
Opätovné zvýšenie zvýšenie hranice pre registráciu DPH živnostníci považujú za jedno z opatrení, ktoré im pomôže
ľahšie zvládnuť dopady svetovej hospodárskej krízy. Vláda sa s takouto
požiadavkou stotožnila. Na realizáciu zmeny však musela požiadať o povolenie
EK.