Dôchodkové sporenie v druhom pilieri prešlo zásadnou reformou
27. 6. 2023
Zmeny sa týkajú viac ako 1,7 milióna občanov. Počínajúc prvým júlom 2023 sa začne presun úspor pasívnych sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov.
Od mája 2023 sa zaviedla predvolená investičná stratégia (PIS), ktorá riadi rozloženie majetku sporiteľa počas celého času sporenia. Zvoliť si ju môže každý sporiteľ a rovnako každý sa z nej môže vyviazať. Táto stratégia reflektuje princíp, že do veku 50 rokov by mali byť úspory v indexovom fonde a potom sa zastúpenie indexového fondu znižuje o štyri percentá ročne v prospech dlhopisového fondu, až kým jeho zastúpenie neklesne na nulu, alebo sporiteľ nepožiada o dôchodok.
Pasívni sporitelia sú tí, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaných fondov a odvtedy nespravili žiadnu zmenu týkajúcu sa úspor. Dôchodkové správcovské spoločnosti do konca mája 2023 takto evidujú viac ako 706-tisíc* pasívnych sporiteľov.
Mladším pasívnym sporiteľom, čiže narodeným od roku 1969, sa bude do indexových fondov presúvať majetok aj povinné príspevky od júla 2023. Ku koncu mája 2023 bolo v druhom pilieri vyše 553-tisíc mladších pasívnych sporiteľov a ich majetok predstavuje objem približne 3,7 miliardy eur*.
Počet starších pasívnych sporiteľov, čiže narodených do roku 1968, je tesne nad 153 000 a do indexových fondov budú smerovať od júla iba ich nové príspevky. A to až kým sa ich majetok nezosúladí s predvolenou investičnou stratégiou.
Do konca mája sa z PIS vyviazalo 4 863 mladších a 1 725 starších pasívnych sporiteľov.
Harmonogram presunu úspor, či plán zladenia majetku s predvolenou investičnou stratégiou, povinne zverejňujú na webových stránkach všetky dôchodkové správcovské spoločnosti. „Záleží nám na tom, aby presun úspor bol transparentný. Proces bude trvať do konca roku 2025 a môže sa v jednotlivých DSS líšiť počtom sporiteľov či výškou presunov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).
Počet aktívnych sporiteľov v druhom pilieri je mierne viac ako jeden milión*. Sú to sporitelia, ktorí vstúpili do druhého piliera po roku 2013, či od toho roku urobili nejaké rozhodnutie o úsporách. Ak majú záujem, môžu požiadať o vstup do PIS – do konca mája tak urobilo 4 241 aktívnych sporiteľov. Ak o vstup do PIS požiadajú po 1. 6. 2023, ich úspory sa nebudú presúvať dlhodobo, ale jednorazovo ku dňu žiadosti.
Počet sporiteľov v druhom pilieri ku koncu mája 2023 bol 1 778 703*, objem spravovaného majetku presiahol 12,7 miliardy** eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Recesia sa podpísala na nezamestnanosti aj na mzdách
3. 7. 2009
Recesia sa na ľuďoch podpísala jedným z najhorších spôsobov. V dôsledku nej začali strácať prácu.
Niektoré podniky museli siahnuť aj na
mzdy. Niekde ich zmrazili, niektoré firmy vplyvom krízy úplne vymazali
atraktívne benefity.
Napriek tomu
údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky ukazujú, že priemerná mzda v prvom kvartáli dosiahla
710 eur, čo je po očistení o infláciu 1,6-percentný rast.
Nárast miezd v blízkej budúcnosti sa
neočakáva. Aj zamestnanci, ktorí boli zvyknutí na trináste a štrnáste platy,
môžu v tomto roku o tieto výhody prísť. Firmy budú opatrnejšie.
Reforma daňovej a colnej správy
2. 7. 2009
Reforma daňovej a colnej správy začína mať reálnejšiu podobu. Cieľom reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistných odvodov.
Ministerstvo financií SR pripravilo nové návrhy dvoch
zákonov, ktoré upravujú pôsobnosť daňových orgánov ako aj samotnú správu daní.
Zákony rezort predložil do pripomienkového konania. Účinnosť by mali nadobudnúť
od začiatku roka 2012.
V prvej fáze by sa mala uskutočniť reforma
daňovej správy a vypracovanie príslušnej legislatívy. Daňová a colná správa by
sa mala zlúčiť až následne.
Harmonogram stanovuje, že by sa to malo
podariť k začiatku roka 2013. V návrhu nového zákona o daňových orgánoch
napríklad MF navrhuje zrušiť pracoviská
daňového riaditeľstva a zriadiť osem daňových úradov v sídle kraja a daňový
úrad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Zrušeníe pracovísk daňového riaditeľstva by malo
viesť k zrýchleniu riadiacich a
rozhodovacích procesov a k efektívnejšiemu prenosu informácií priamo od centra
k výkonu správy daní.
V súvislosti s plánovaným zjednotením výberu daní, ciel a odvodov MF SR
pripravilo aj návrh zákona o správe daní.
Cieľom návrhu je zabezpečiť efektívnejšie fungovanie daňovej správy a
zvýšiť mieru priamočiarosti procesov. Zákon by mal pomôcť odstrániť nejednoznačné
a neurčité pojmy a hlavne zabezpečiť rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane,
prípadne znížiť potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom.
Zákon uprednostňuje elektronické doručovanie
dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež
umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný
správca dane.
Pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorá je stanovená na začiatok roku 2012, bude
však potrebné ešte novelizovať jednotlivé daňové zákony.
Reforma je rozvrhnutá na dve fázy UNITAS I a
UNITAS II.
Zdravotné poistenie po ukončení štúdia
1. 7. 2009
Po ukončení štúdia môže dôjsť k niekoľkým situáciám. Podmienky platenia poistného na zdravotné poistenie budú vždy iné. V niektorých prípadoch poistenie platí štát, v iných nie.
Študent sa stane zamestnancom. Vznik pracovného pomeru oznámi zdravotnej poisťovni jeho
zamestnávateľ, ktorý za neho platí aj poistné na zdravotné poistenie.
Povinnosťou študenta však je oznámiť ukončenie štúdia.
Študent sa stane samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO). Napr. na základe živnostenského listu,
koncesnej listiny, alebo má na vykonávanie činnosti oprávnenie podľa osobitných
predpisov, napríklad vykonáva umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa
autorského zákona a pod. Túto skutočnosť
je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni
a musí si začať platiť preddavky na poistné sám v povinnej minimálnej sume.
Vznik živnostenského oprávnenia zdravotnej poisťovni oznamuje aj živnostenský
úrad.
Šudent sa po ukončení štúdia na
úrade práce zaeviduje ako uchádzač o zamestnanie. Je povinný túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni.
Platiteľom poistného za uchádzača o zamestnanie je štát.
Študent sa stane tzv. dobrovoľne nezamestnanou osobou. T. j. nie je zamestnancom, nie je SZČO, nie
je poistencom štátu z iného dôvodu, nie je poistený v cudzine, nie je dlhodobo
v cudzine. Má povinnosť poistné si platiť sám a oznámiť to zdravotnej poisťovni.
Študent sa zamestná u zamestnávateľa v cudzine. Túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie na Slovensku
však nemá povinnosť platiť.
Študent odchádza na dlhodobý pobyt (viac ako 6 mesiacov) do cudziny. Môže
to byť z dôvodu cestovania, či iného ďalšieho štúdia. Aj túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie nie je
povinný platiť v prípade, že je súčasne zdravotne poistený v cudzine alebo má
poistenie liečebných nákladov v zahraničí uzatvorené v komerčnej poisťovni na
Slovensku.
Študent bude po ukončení strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej
škole. Študentom je aj počas prázdnin a až do zápisu na vysokú školu
poistné za neho platí štát. Platiteľom poistného je štát aj v prípade, že
študent ukončil prvostupňové štúdium na vysokej škole a pokračuje v
druhostupňovom štúdiu.
Ak študent štúdium preruší, nie je už poistencom štátu. Túto skutočnosť musí
oznámiť zdravotnej poisťovni. Musí si tiež platiť preddavky na poistné ako
samoplatiteľ v povinnej minimálnej sume, ak nie je zamestnancom, samostatne
zárobkovo činnou osobou alebo nie je poistencom štátu z iného dôvodu.
Daňová správa preukázala nezákonné rozdiely za milióny eur
1. 7. 2009
Za prvých päť mesiacov tohto roka vykonali daňové orgány vyše osemtisíc kontrol a viac ako ako 15 tisíc miestnych zisťovaní. V rámci nich zistili a preukázali nezákonné rozdiely za takmer 220,5 mil. eur.
Kontroly daňových orgánov boli
zamerané na zisťovanie základu dane, prípadne iných skutočností,
rozhodujúcich pre správne určenie dane.
V tejto súvislosti si daňoví kontrolóri overujú aj autenticitu účtovných
dokladov, predložených daňovými subjektmi. Na základe vykonaných úkonov -
preverenia účtovnej agendy, overenia dodávateľsko - odberateľských vzťahov a
svedeckých výpovedí v prípade podozrenia z páchania daňovej trestnej činnosti
podávajú orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o tomto podozrení.
Na dožiadanie policajných orgánov poskytujú získané a spracované informácie
o relevantných skutočnostiach aj v ďalších prípadoch.