Dôchodkové sporenie v druhom pilieri prešlo zásadnou reformou
27. 6. 2023
Zmeny sa týkajú viac ako 1,7 milióna občanov. Počínajúc prvým júlom 2023 sa začne presun úspor pasívnych sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov.
Od mája 2023 sa zaviedla predvolená investičná stratégia (PIS), ktorá riadi rozloženie majetku sporiteľa počas celého času sporenia. Zvoliť si ju môže každý sporiteľ a rovnako každý sa z nej môže vyviazať. Táto stratégia reflektuje princíp, že do veku 50 rokov by mali byť úspory v indexovom fonde a potom sa zastúpenie indexového fondu znižuje o štyri percentá ročne v prospech dlhopisového fondu, až kým jeho zastúpenie neklesne na nulu, alebo sporiteľ nepožiada o dôchodok.
Pasívni sporitelia sú tí, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaných fondov a odvtedy nespravili žiadnu zmenu týkajúcu sa úspor. Dôchodkové správcovské spoločnosti do konca mája 2023 takto evidujú viac ako 706-tisíc* pasívnych sporiteľov.
Mladším pasívnym sporiteľom, čiže narodeným od roku 1969, sa bude do indexových fondov presúvať majetok aj povinné príspevky od júla 2023. Ku koncu mája 2023 bolo v druhom pilieri vyše 553-tisíc mladších pasívnych sporiteľov a ich majetok predstavuje objem približne 3,7 miliardy eur*.
Počet starších pasívnych sporiteľov, čiže narodených do roku 1968, je tesne nad 153 000 a do indexových fondov budú smerovať od júla iba ich nové príspevky. A to až kým sa ich majetok nezosúladí s predvolenou investičnou stratégiou.
Do konca mája sa z PIS vyviazalo 4 863 mladších a 1 725 starších pasívnych sporiteľov.
Harmonogram presunu úspor, či plán zladenia majetku s predvolenou investičnou stratégiou, povinne zverejňujú na webových stránkach všetky dôchodkové správcovské spoločnosti. „Záleží nám na tom, aby presun úspor bol transparentný. Proces bude trvať do konca roku 2025 a môže sa v jednotlivých DSS líšiť počtom sporiteľov či výškou presunov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).
Počet aktívnych sporiteľov v druhom pilieri je mierne viac ako jeden milión*. Sú to sporitelia, ktorí vstúpili do druhého piliera po roku 2013, či od toho roku urobili nejaké rozhodnutie o úsporách. Ak majú záujem, môžu požiadať o vstup do PIS – do konca mája tak urobilo 4 241 aktívnych sporiteľov. Ak o vstup do PIS požiadajú po 1. 6. 2023, ich úspory sa nebudú presúvať dlhodobo, ale jednorazovo ku dňu žiadosti.
Počet sporiteľov v druhom pilieri ku koncu mája 2023 bol 1 778 703*, objem spravovaného majetku presiahol 12,7 miliardy** eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nádej na vyššie mzdy budú mať najlepší
30. 12. 2009
Podľa vyjadrení odborníkov v budúcom roku nádej zvýšenie mzdy budú mať len tí najlepší. O výraznom zvyšovaní miezd nehovoria ani firmy. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov niekde dochádza k úprave o infláciu.
Podľa bankových analytikov by sa rast reálnych miezd mohol pohybovať v pásme od 1 do 1,5 %, prípadne o 2 %.
K odlišnostiam dôjde na sektorovej aj na regionálnej báze. Mzdový vývoj v sektoroch bude závisieť od ich schopnosti reagovať na očakávané zotavovanie svetovej ekonomiky.
Tento rok sa očakáva, že na trhu príde k stabilizácii a zastaveniu rastu nezamestnanosti.
Každá firma má samozrejme vlastnú mzdovú politiku. Pri niektorých profesiách je však šanca na zvýšenie mzdy väčšia. V kurze sú krízoví poradcovia, bankrotoví právnici, vymáhači pohľadávok, IT programátori, projektoví manažéri, účtovníci alebo dobrí obchodníci.
K výraznému poklesu dochádza v oblasti marketingu, ľudských zdrojov a v administratívnych pozíciách. Dôvodom sú najmä obmedzené rozpočty zamestnávateľov na tieto aktivity a zároveň kumulácia funkcií.
Pre zamestnancov sú v tomto období výhodnejšie firmy, ktoré majú s odbormi uzatvorené kolektívne zmluvy.
Analytici očakávajú, že priemerný rast miezd a platov bude vyšší než rast cien.
Známky treba minúť, kolky predať
29. 12. 2009
Už o dva dni - 31. decembra - definitívne skončí platnosť korunových poštových známok a v rovnaký deň zanikne aj možnosť predať korunové kolky. Staré známky pošta nevymieňa a ani neodkupuje.
Korunové kolky je ešte možné zaniesť na vybrané obchodné miesta Slovenskej pošty. Peniaze pošta klientom podľa ich želania vyplatí v hotovosti alebo pripíše na účet po overení pravosti prinesených kolkov.
Minimálny vymeriavací základ pre SZČO
29. 12. 2009
Od januára budúceho roku stúpnu minimálne odvody na sociálne a zdravotné poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) o 8,1 % na 141,6 eura. Najnižší vymeriavací základ pre SZČO na platenie odvodov na rok 2010 sa určuje ako 44,2 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2008. Minimálny vymeriavací základ na platenie odvodov pre SZČO bude od 1. januára 2010 predstavovať 319,58 eura. Najnižším vymeriavacím základom pre výpočet odvodov v tomto roku je pre SZČO minimálna mzda v sume 295,5 eura.
Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú parlament schválil 11. marca tohto roka odpojila najnižšie odvody pre SZČO od minimálnej mzdy. Pre živnostníkov najnižším vymeriavacím základom pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie od 1. januára budúceho roka nie je minimálna mzda, ale 44,2 % z priemernej mzdy na Slovensku vykázanej za predminulý rok.
Zmeny daňového systému nie sú témou dňa
29. 12. 2009
Zmena daňového systému v smere zvyšovania daní alebo zavedenia progresívneho zdanenia podľa predsedu vlády Roberta Fica nebude témou blízkej budúcnosti.
Hospodársky rast krajiny umožňuje udržať aj pomerne nízke dane. Ide aj o zachovanie určitej stability prostredia, v ktorom sa pohybujú podnikatelia aj zamestnanci. Preto pokiaľ ide o právnické osoby dane zostali na úrovni 19 %. Pri fyzických osobách úpravami bola zavedená určitá miera solidarity a progresivity.
Premiér do budúcnosti pripustil v oblasti daní rozšírenie okruhu tovarov a služieb, ktoré spadajú pod zníženú desaťpercentnú sadzbu DPH.
Znižovania odvodov podľa premiéra v súčasnej situácii nie je reálne.