Dôchodkové sporenie v druhom pilieri prešlo zásadnou reformou
27. 6. 2023
Zmeny sa týkajú viac ako 1,7 milióna občanov. Počínajúc prvým júlom 2023 sa začne presun úspor pasívnych sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov.
Od mája 2023 sa zaviedla predvolená investičná stratégia (PIS), ktorá riadi rozloženie majetku sporiteľa počas celého času sporenia. Zvoliť si ju môže každý sporiteľ a rovnako každý sa z nej môže vyviazať. Táto stratégia reflektuje princíp, že do veku 50 rokov by mali byť úspory v indexovom fonde a potom sa zastúpenie indexového fondu znižuje o štyri percentá ročne v prospech dlhopisového fondu, až kým jeho zastúpenie neklesne na nulu, alebo sporiteľ nepožiada o dôchodok.
Pasívni sporitelia sú tí, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaných fondov a odvtedy nespravili žiadnu zmenu týkajúcu sa úspor. Dôchodkové správcovské spoločnosti do konca mája 2023 takto evidujú viac ako 706-tisíc* pasívnych sporiteľov.
Mladším pasívnym sporiteľom, čiže narodeným od roku 1969, sa bude do indexových fondov presúvať majetok aj povinné príspevky od júla 2023. Ku koncu mája 2023 bolo v druhom pilieri vyše 553-tisíc mladších pasívnych sporiteľov a ich majetok predstavuje objem približne 3,7 miliardy eur*.
Počet starších pasívnych sporiteľov, čiže narodených do roku 1968, je tesne nad 153 000 a do indexových fondov budú smerovať od júla iba ich nové príspevky. A to až kým sa ich majetok nezosúladí s predvolenou investičnou stratégiou.
Do konca mája sa z PIS vyviazalo 4 863 mladších a 1 725 starších pasívnych sporiteľov.
Harmonogram presunu úspor, či plán zladenia majetku s predvolenou investičnou stratégiou, povinne zverejňujú na webových stránkach všetky dôchodkové správcovské spoločnosti. „Záleží nám na tom, aby presun úspor bol transparentný. Proces bude trvať do konca roku 2025 a môže sa v jednotlivých DSS líšiť počtom sporiteľov či výškou presunov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).
Počet aktívnych sporiteľov v druhom pilieri je mierne viac ako jeden milión*. Sú to sporitelia, ktorí vstúpili do druhého piliera po roku 2013, či od toho roku urobili nejaké rozhodnutie o úsporách. Ak majú záujem, môžu požiadať o vstup do PIS – do konca mája tak urobilo 4 241 aktívnych sporiteľov. Ak o vstup do PIS požiadajú po 1. 6. 2023, ich úspory sa nebudú presúvať dlhodobo, ale jednorazovo ku dňu žiadosti.
Počet sporiteľov v druhom pilieri ku koncu mája 2023 bol 1 778 703*, objem spravovaného majetku presiahol 12,7 miliardy** eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ďalší pracovný návrh J. Mihála
30. 3. 2011
Kým dnes je príjem z dohody úplne oslobodený od platenia odvodov a zamestnávateľ platí za dohodárov len odvod vo výške 1,05 % z ich mzdy, po novom by mali aj dohodári platiť odvody.
Nemalo by sa to však týkať tých, ktorých príjem ročne nedosiahne viac ako 500 eur. Podľa ministra J.Mihála ide zatiaľ len o pracovný návrh. Minister pripustil, že náklady mnohých zamestnávateľov sa po tejto zmene zvýšia, ale podľa jeho názoru, ten doterajší stav nebol korektný.
Ministrom dodatočne zdania vreckové
30. 3. 2011
Minister financií Ivan Mikloš dodatočne zdaní vreckové súčasným aj bývalým ministrom, ktoré sa v minulosti kvôli nejednoznačnému výkladu v legislatíve nezdaňovalo.
Pre súčasných členov vlády to znamená zdanenie vreckového nad 40 % diét za druhý polrok minulého roka, pre bývalých ministrov za celé štvorročné obdobie.
Odborári majú stále výhrady k zákonníku práce
28. 3. 2011
Ohlásené protestné akcie odborárov na nasledujúce dni označil minister práce J.Mihál (SaS) za nesprávny krok, na ktorý však majú títo zástupcovia časti zamestnancov na Slovensku nárok.
Pre TASR zdôraznil, že už nevie, čo viac by mohol urobiť pre kultivovaný spôsob dohody s odborármi o pripravovanej novele Zákonníka práce.
Pozor! Daňové priznanie treba podať bez chýb a včas
21. 3. 2011
Pri podávaní daňových priznaní si daňovníci musia dávať pozor, aby ho podali správne. Daňovníci, ktorí daňovom priznaní uviedli nesprávne alebo neúplné údaje, majú čas na jeho opravu najneskôr do 31.marca 2011 bez žiadnych sankcií.
Minimálna pokuta za neskoré podanie priznania pritom predstavuje 33,19 eura pre fyzické osoby a 66,38 eura pre právnické osoby. Najviac môže v oboch prípadoch správca vyrubiť sankciu vo výške 16 596,95 eura. Ak ale daňovník nepodá priznanie ani po tom, ako ho na to vyzve správca dane, sankcie sú už mnohonásobne vyššie. Najvyššia sankcia, ktorú môže daňový úrad vyrubiť, je pritom až 49 790,87 eura.