„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Chudí samovrahovia po skoku zo strechy mrakodrapu žijú dlhšie.

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Súčet síl, pôsobiacich na teleso, spôsobí jeho zrýchlenie, úmerné jeho hmote.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Vždy sa vyplatí vopred si zistiť, odkiaľ fúka najsilnejší vietor.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

Najväčšia radosť je škodoradosť.