Do konca mesiaca je možné požiadať o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie
25. 7. 2024
Do konca mesiaca môžu obyvatelia Slovenska podať žiadosť o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie pri refinancovaných úveroch aj spätne od januára 2024. Po tomto termíne sa bude poskytovať príspevok len za jeden mesiac spätne. Uviedlo to Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na svojej stránke. Okruh žiadateľov sa vďaka novele zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie rozšíril aj pre osoby s refinancovanými úvermi. Ústredie práce spresnilo, že refinancovaný úver je poskytnutý na splatenie už skorších úverov.
Príspevok nie je možné poskytnúť na úvery na bývanie, pri ktorých došlo k refinancovaniu len spotrebiteľských úverov, a takzvaných amerických hypoték, čo sú bezúčelové úvery na bývanie.
Na príspevok majú nárok osoby, ktorých výška mesačnej splátky poskytovaného úveru na bývanie z dôvodu zvýšenia úrokovej sadzby úveru vzrástla v porovnaní s referenčnou splátkou. Okrem toho musí žiadateľ splniť aj ďalšie podmienky, ako neprekročenie stanovej výšky príjmu oprávnenej osoby, vymedzenie nehnuteľnosti, na ktorú bol poskytnutý úver na bývanie, a musí mať aj uhradenú mesačnú splátku úveru na bývanie.
"Oprávneným žiadateľom môže byť aj dlžník alebo spoludlžník uvedený na zmluve o úvere na bývanie. Ak je viac oprávnených osôb (dlžník a spoludlžník), ktoré spĺňanú podmienky nároku na príspevok, nárok na príspevok vzniká len jednej z nich," doplnilo Ústredie práce.
Od začiatku tohto roka platí zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie. Na jeho základe štát oprávneným osobám prispieva na zvýšenú úhradu splátky hypotéky, ku ktorej môže dôjsť pri jej refixácii. Výška novej štátnej sociálnej dávky je 75 percent zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Väčšina Slovákov má príjem pod 20-tisíc Sk
30. 11. 2009
Väčšina zo zhruba štyroch miliónov pracujúcich či dôchodcov na Slovensku mala v minulom roku mesačný príjem menší ako 20 000 Sk (663,88 €).
Priemerná mzda dosahovala úroveň 21 782 Sk (723 €). Približne 200 ľudí dosiahlo príjmy vyššie ako milión korún (33 194 €) mesačne. Vyplýva to zo zisťovania jednej z vedkýň z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Mesačnými príjmami boli nielen mzdy či výnosy z prenájmu alebo úrokov, ale aj vyplácané starobné dôchodky a iné štátne sociálne dávky.
Najpočetnejšiu skupinu - asi 1,7 milióna ľudí, predstavujú v náhodne vybranom mesiaci ľudia, ktorí v priebehu minulého roka mali príjem do 10 000 Sk (331,94 €). Druhou najpočetnejšou skupinou - takmer 1,3 milióna - bola časť obyvateľov s príjmom od 10 000 do 20 000 Sk. Približne 700 000 ľudí disponovalo sumou 20 000 až 40 000 Sk (1327,76 €). Zvyšných zhruba 170.000 ľudí malo príjem vyšší ako 40.000 Sk.
Zväčšovali sa rozdiely medzi regiónmi Slovenska. Najpomalšie rástli príjmy v severovýchodnej časti krajiny. Presnejšie údaje o celkovom majetku Slovákov zatiaľ podľa nie sú k dispozícii.
Už v minulosti zaznievali názory, že rast priemernej mzdy v predchádzajúcich rokoch nemusel zachytiť reálny stav príjmov v spoločnosti. Napriek tomu, že priemerná mzda vlani stúpla napríklad v porovnaní s rokom 2005 o 4 508 korún (149,64 eur), nárast mohlo do veľkej miery spôsobiť napríklad zvyšovanie príjmov vrcholových manažérov. Koncom vlaňajška rástol priemerný starobný dôchodok na úroveň 9 431 korún (313 €).
Na Slovensku sú rozdiely v príjmoch výrazne nižšie ako v iných regiónoch sveta. Podľa dávnejšej štúdie od polovice deväťdesiatych rokov vzrástol majetok najbohatších ľudí planéty na zhruba 33 biliónov dolárov (25 biliónov €, 753 biliónov Sk) z asi 16,6 bilióna dolárov (11 biliónov €, 331 biliónov Sk). Na druhej strane sa od roku 1960 do roku 2000 takmer trojnásobne rozrástla skupina najchudobnejších krajín. Do kategórie najzaostalejších štátov podľa medzinárodne uznávaných kritérií bolo zaradených na prelome milénia 71 krajín z pôvodných 25.
Vyše jedenásťtisíc dôchodkov sa vypláca do zahraničia
30. 11. 2009
Sociálna poisťovňa (SP) v desiatom mesiaci tohto roka vyplatila 11 886 dôchodkov do zahraničia. Od začiatku roka 2009 sa počet ľudí poberajúcich dôchodkové dávky v cudzine zvýšil o 1756. Vyplýva to z údajov zverejnených na internetovej stránke SP.
Celkovo počet poberateľov dôchodkových dávok na Slovensku v októbri dosiahol 1.573.384. Starobný dôchodok z toho poberalo 930.400 ľudí. Ich počet sa medziročne zvýšil. V rovnakom období minulého roka tento typ dávky dostávalo 920.012 ľudí.
V desiatom mesiaci bola priemerná suma starobného dôchodku 338,96 eura (10.211,51 Sk). Medziročne vzrástla o 26,27 eura.
Problémy s firemnými úvermi pribúdajú
27. 11. 2009
V slovenských bankách v treťom štvrťroku opäť pribudlo problémových podnikových úverov. Objem zlyhaných pôžičiek stúpol na 818 miliónov eur a dosiahol 5,5 % z celkového zostatku. Na konci uplynulého roka stav úverov mierne prekročil 3 %. Vyplýva to z materiálu vypracovaného MF SR v spolupráci s NBS.
Nárast objemu zlyhaných úverov odzrkadľuje negatívnu finančnú pozíciu podnikov a vysvetľuje opatrné správanie bánk. Konštatuje sa to v správe o úverových možnostiach slovenského bankového sektora pre podnikateľský sektor. Na budúci týždeň má materiál prerokovať vláda.
Pošta stratí monopol na kolky
26. 11. 2009
Od decembra príde Slovenská pošta, a. s. o monopol na predaj kolkových známok. Vyplýva to z novely zákona o platobných službách, ktorú dnes podpísal prezident SR. Úprava súvisí s novelizáciou zákona o kolkových známkach.
Vraciame sa tak do stavu spred augusta 2008, odkedy je účinný zákon o kolkových známkach. Na základe tohto zákona sa distribútorom kolkov stala výhradne Slovenská pošta. Kolky sa dajú zaobstarať iba na jej pracoviskách.
Podľa aktuálneho návrhu bude potrebné, aby Ministerstvo financií SR, Slovenská pošta a príslušné úrady zabezpečili také podmienky, aby orgány, na ktorých sa kolky používajú, povinne na svojich pracoviskách zabezpečovali ich predaj.