Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
(Murphyho zákonník)
Ja nič, to Murphy
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek očami klasikov
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.
(Myšlienky bez cla)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.
(Murphyho zákony v bájkach)