Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.

To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní.

Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.

Dobrý začiatok vedie k zlému koncu. Zlý začiatok asi nemá koniec.

Svetlo na konci tunela patrí obyčajne vlaku, prichádzajúcemu z druhej strany.

Nepokúšajte sa mať posledné slovo. Mohlo by sa vám to vyplniť.

Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.