Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Zákony života
To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.
Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.
Na každý problém už existuje riešenie. Akurát nikto nevie, na ktorý problém patrí ktoré riešenie.
(Murphyho zákonník)
Politika a politici
Bolo by lepšie, keby politici boli podvodníci pôvodom a nie povolaním.
Politik je ako futbalový tréner. Dostatočne múdry na to, aby zhrua pochopil hru, a dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ju môže vyhrať.
Dvaja najhorúcejší kandidáti na zápis do knihy ohrozených druhov sú čestný politik a dobrý lupič.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Otázky na rádio Jerevan
Platí aj pre podnikateľa: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“? Nie, tu platí: kto do teba kameňom, ty doňho nástražným systémom.
Ktorý je prvý známy boj o trh? Boj medzi Kainom a Ábelom o priazeň Hospodina.
Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)