Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Bez ohľadu na to, čo sa kazí, vždy to na prvý pohľad bude vyzerať v poriadku.

Zákruta na ceste ešte neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.

Murphy tvrdí, že spravodlivosti je väčšinou učinené za dosť - tri razy zo siedmich.

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Väčšina správ sa postupne zhoršuje.

V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.

Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.