Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Tímová práca je dôležitá tým, že dáva možnosť za neúspech obviniť druhých.
Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Hlúposti sa medze nekladú
Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
(Murphyho zákony v bájkach)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.
Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.
Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Nebo je v nebi
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)
Nevytesané pravdy - I. večer
Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.
Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
(Murphyho zákony po poslednej novele)