Murphy radí
Murphyho zákonník
Ak sa zdá, že niečo nemôže dopadnúť zle, aj tak to dopadne zle.
Zmluvne dohodnuté termíny plní vždy len ten dodávateľ, od ktorého dodávku potrebujete až nakoniec.
Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.
(Murphyho zrnká II)
Murphy o láske
Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.
Ak chcete stratiť objektívny pohľad na ženy, počúvajte, čo o nich hovorí vaša manželka.
sť kvôli láske na kraj sveta vám ešte nezaručí, že tam budete mať od nej pokoj.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Ako si komplikovať život - II. večer
Ak by bolo lacnejšie opraviť staré zariadenie, podnik zo zásady bude kupovať nové.
Ľubovoľná chyba, urobená pri ľubovoľnej operácii pôsobí vždy v smere najväčších škôd.
Prvoradou úlohou projektanta je, aby výrobcovi sťažil a údržbárom znemožnil prácu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho desatoro
V deväťdesiatich percentách prípadov sa veci ukážu byť horšie, ako ste očakávali. Vo zvyšných desiatich percentách sa ukážu byť také zlé, že ste to ani nemohli očakávať,
Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom slede.
Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa cyklus začne sám od seba opakovať.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)