Daňový bonus po novom
5. 2. 2024
Daňový bonus na vyživované dieťa alebo deti je možné odpočítať len po splnení podmienok určených v § 33 ZDP.
Daňový bonus je možné uplatňovať len na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, ktorým je nezaopatrené dieťa vymedzené v § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona č. 595/2023 Z .z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov suma daňového zvýhodnenia na
- vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti vyplatená daňovníkovi podľa § 33 a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore
- suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Podľa § 52zzy ods. 13 zákona č. 508/2023 Z. z., ktorý upravuje ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2024, sa predmetné oslobodenie spolu s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi použitie daňového bonusu na vyživované dieťa/deti podľa § 33 ZDP alebo zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a ZDP, vzťahuje aj na nový typ daňového bonusu platného špeciálne len pre zdaňovacie obdobie roka 2023 a to daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie z dôvodu nárastu úroku.
K
Návrh novely zákona o DPH
7. 6. 2017
Rôzne veci v oblasti DPH je potrebné riešiť
Ministerstvo financií SR predložilo v máji 2017 návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Medzi hlavné navrhované zmeny, ktorých účinnosť by mala byť od 1. januára 2018, patria:
• zmena podmienok na uplatňovanie trojstranného obchodu týkajúca sa postavenia prvého odberateľa,
• zavedenie povinnosti vrátiť odpočítanú daň z platby zaplatenej pred dodaním v prípade, že ku dňu deregistrácie neboli tovar alebo služba dodané,
• zrušenie limitu – základu dane vo faktúre vo výške 5 000 eur a viac – na uplatňovanie tzv. „tuzemského samozdanenia“ pri dodaní konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín a kovov,
• zavedenie možnosti pre správcu dane vrátiť pred začatím daňovej kontroly časť nadmerného odpočtu, o výške ktorej nie sú na základe údajov z kontrolného výkazu pochybnosti,
• rozšírenie povinnosti upraviť odpočítanú daň pri investičnom majetku na všetky stavby, nielen budovy,
• zavedenie možnosti vystaviť súhrnnú faktúru za nájom a dodanie elektriny, plynu, vody alebo tepla za obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov, ak odberateľ nie je usadený v SR,
• rozšírenie povinnosti zložiť zábezpeku pri DPH registrácii v prípade, ak žiadateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ma nedoplatok na dani 1 000 eur a viac alebo ktorej bola zrušená DPH registrácia z dôvodu opakovaného porušovania povinností administratívnej povahy,
• zavedenie povinnosti podávať súhrnný výkaz pre osoby registrované podľa § 7 a 7a zákona o DPH v prípade, že sa zúčastnia na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ,
• zmena v uplatňovaní osobitnej úpravy uplatňovania DPH pre cestovné agentúry a cestovné kancelárie, v dôsledku ktorej si kupujúci, platiteľ DPH, nebude môcť uplatniť odpočítanie DPH zo služieb cestovného ruchu.
Akčný plán boja proti daňovým podvodom
7. 6. 2017
Vláda SR aktívne pracuje proti daňovým podvodom
Vláda SR schválila návrh Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na obdobie 2017 – 2018 (ďalej len „Akčný plán“), ktorý vláde predložilo ministerstvo financií spolu s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra. Akčný plán obsahuje 21 nových opatrení, ktorých cieľom je eliminácia nových foriem daňových podvodov. Každé z opatrení Akčného plánu má stanovený časový harmonogram, pričom ako prvé by mali byť implementované opatrenia týkajúce sa nekalých praktík pri fúziách obchodných spoločností, zavedenie evidencie tržieb v ERP s on-line prepojením na finančnú správu a posilnenie osobnej zodpovednosti spoločníkov obchodných spoločností, v ktorých nie je stanovený štatutárny orgán. V súlade s Akčným plánom by s účinnosťou od 1. januára 2018 malo dôjsť k zavedeniu možnosti vrátenia časti nadmerného odpočtu pred začatím daňovej kontroly, a to vo výške, o ktorej na základe údajov z kontrolných výkazov nie sú pochybnosti. Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Novelou Daňového poriadku by sa k 1. januáru 2018 mali rozšíriť oprávnenia Finančného riaditeľstva o možnosť indexácie daňových subjektov na daňové subjekty dodržujúce daňovú disciplínu a subjekty porušujúce všeobecne záväzné právne predpisy, pričom by sa mala zmeniť lehota, počas ktorej bude možné vyrubiť alebo dorubiť daň na základe požiadavky orgánov činných v trestnom konaní z 5 na 10 rokov. Zároveň by sa mala predĺžiť lehota doby archivácie účtovných dokladov na 10 rokov. K opatreniam Akčného plánu patrí, okrem iného, aj zavedenie súhrnného protokolu z viacerých daňových kontrol vykonávaných súčasne vo viacerých daňových subjektoch, ktorý by mal priniesť komplexný výsledok platný voči všetkým týmto daňovým subjektom, bez porušenia daňového tajomstva.
Daňové tajomstvo
30. 5. 2017
Informácie, ktoré sú dôležité pri styku s finančnou správou
Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel. Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom.
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje najmä :
- oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka,
- oznámenie mena, priezviska a adresy fyzickej osoby alebo názvu a sídla právnickej osoby tomu, kto na účet tejto osoby vykonal platbu dane,
- zverejnenie zoznamov podľa § 52 (zverejňovanie zoznamov vypracovaných Finančným riaditeľstvom taxatívne vymedzených v zákone), a vydanie súhlasu podľa § 54 (súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz), poskytovanie údajov podľa § 53 (poskytovanie údajov správcom dane),
- zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené.
Zdaniteľná osoba a ekonomická činnosť
30. 5. 2017
Dôkladné vysvetlenie pojmov o zdaniteľnej osobe a ekonomickej činnosti z hľadiska dane z pridanej hodnoty.
Zdaniteľná osoba
Zdaniteľnou osobou je osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť definovanú v § 3 ods. 2 zákona o DPH bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, avšak zdaniteľnou osobou môže byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy. Pri vykonávaní ekonomickej činnosti by malo ísť o vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze, z ktorej sa opakovane dosahujú príjmy.
Za zdaniteľnú osobu sa považuje aj osoba, ktorá vykonáva prípravné práce pred samotným začatím uskutočňovania zdaniteľných obchodov (rozhodnutie Súdneho dvora C-268/83).
Zdaniteľnou osobou je aj každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, t.j. je zdaniteľnou osobou len na tento účel.
Ekonomická činnosť
Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (lekári, právnici, znalci, tlmočníci a pod.), duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.
Za vykonávanie ekonomickej činnosti sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku (napr. prenájom nehnuteľnosti). Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.