Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Veci sa kazia
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)
O podnikaní a vede - VII. večer
Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.
Keď konečne pochopíš všetky výnimky, nebudeš mať ani poňatia o tom, o akom pravidle bola pôvodne reč.
Každý zákon je len napodobením skutočnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek očami klasikov
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
(Myšlienky bez cla)
Nebo je v nebi
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)