Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Kým potrebujete reklamu, tak na ňu nemáte, keď si ju konečne môžete dovoliť, tak ju už nepotrebujete.

Najlepšie veci rozumie ten, kto vám povie, že to bude trvať nekonečne dlho a stáť nekonečne veľa.

Bez ohľadu na to, koľko robíte, nikdy to nebude dosť.

Ak chcete mať aspoň jeden poldeň v týždni pre seba, tak sa musíte naučiť sebadiscplíne a umeniu povedať nie.

Telefón zvoní práve vtedy, keď stojíš pred dverami a nevieš nájsť kľúč.

Ak sa snažíte posunúť písomný referát šéfovi, ktorý je zvyknutý čerpať informácie počúvaním hlásení, tak mrháte papierom.