Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
(Murphyho zrnká II)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
V manželstve je často lepšie nebyť príliš iniciatívny a vždy je lepšie nič nepovedať.
V okamihu, keď sa začnete o niekoho zaujímať, začne on prejavovať priazeň inému.
Zákon posledného slova: Žena musí mať v každej hádke posledné slovo. Ak náhodou nie, tak je to začiatok novej hádky.
(Murphyho zákonník)
Človek očami klasikov
Never prítomnému šťastiu.
Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
(Myšlienky bez cla)