Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.

Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.

Ak súhlasíte so všetkým, nikto vás nebude mať rád.

Vernosť si za prachy nekúpiš. Ale poslušnosť áno.

Neučte deti pravdovravnosti, nakoniec im to zostane.