Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.

To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.

Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.

Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.

Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!