Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Myslieť proti svojej dobe je príznakom odvážneho ducha. Ale povedať to, je dôkazom hlúposti.

S manželkou je to ako s pištoľou. Keď ju máš dlhšiu dobu, máš chuť strieľať.

Nevydávajte sa kvôli peniazom! Budete si musieť odrobiť každú korunu.

Ak má byť človek majstrovským dielom, ako potom, preboha, vyzerá nepodarok?

Keď sa zdá, že už nemôže byť horšie, bude.

Na väčšinu problémov existuje buď mnoho odpovedí, alebo žiadna odpoveď. Len na pár problémov existuje jediná odpoveď - a aj tá je nesprávna.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.