Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Keby muži venovali toľko úsilia dobývaniu vesmíru, ako venujú dobývaniu žien, už dávno by sme pristáli na Marse.
Kto sa hrá na žabu, musí dokázať skákať až do konca.
Dva problémy sa navzájom nikdy nevykrátia, ale znásobia.
(Murphyho zákonník)
Parkinsonove zákony - V. večer
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.
Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je smiešny
Do očnej optiky vošiel zákazník. „Potrebujete okuliare s deviatimi dioptriami,“ povie optik. „Ako viete, že som krátkozraký?“ „Vošli ste cez výklad, nie cez dvere!“
Otecko, mám byť zubným, alebo očným lekárom?“ Synku, vybrať si musíš sám. Ale maj na pamäti: človek má len dve oči, ale tridsaťdva zubov!“
„Moja manželka vzala všetky vkladné knižky a ušla.“ „To máš dobré! Moja ich zobrala tiež, išla do obchodu a navyše sa ešte aj vrátila!“
(Myšlienky bez cla)
Všetko má svoj koniec
Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.
Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.
Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.
(Murphyho Zbierka zákonov)