Daňové úľavy a veličiny pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti pre rok 2023
19. 9. 2022
Suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu má dopad aj na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti, nakoľko sa od jeho sumy odvodzuje výška daňových parametrov, konkrétne suma výšky zdaniteľnej mzdy pri progresívnom zdanení, výška ročných príjmov na stanovenie povinnosti podať daňové priznanie, výška nezdaniteľných častí základe dane a suma daňového bonus na vyživované dieťa.
Na daňové účely sa používa parameter „platné životné minimum“, za ktorý sa v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov považuje životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že zvýšenie sumy životného minima k 1. júlu 2022, má dopad na zmenu daňových parametrov platných od 1. 1. 2023.
Pri výpočte daňových parametrov a súvisiacich prepočtov sa uplatňuje matematicky spôsob zaokrúhľovania. Všetky prepočty sa vykonávajú s presnosťou na 2 desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že:
a) zaokrúhľované číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako 5, zostáva bez zmeny,
b) zaokrúhľované číslica, po ktorej nasleduje číslica 5 alebo väčšia ako 5, sa zväčšuje o jednu.
Výška súm nezdaniteľných častí základu dane a daňových veličín, ktoré sa určujú ako príslušné násobky životného minima, je pre zdaňovacie obdobie roku 2023 nasledovná:
• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške 21-násobku platného životného minima, t.j. 21 x 234,42 = 4 922,82 €,
• mesačná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške jednej dvanástiny z jej ročného nároku, t.j. 4 922,82: 12 = 410,235 = 410,24 €,
• nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera je vo výške 19,2– násobku platného životného minima, t.j. 19,2 x 234,42 = 4 500,86 €,
• parameter 44,2-násobok životného minima pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka je vo výške 10 361,36 € [44,2 x 234,42],
• parameter 63,4-násobok životného minima pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera je vo výške 14 862,22 € [63,4 x 234,42],
• parameter 92,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 21 754,18 € [92,8 x 234,42],
• parameter 176,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 41 445,46 € [176,8 x 234,42] a parameter jedna dvanástina zo sumy 176,8 násobku životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 3 453,79 € [41 445,46: 12].
Poplatky za cezhraničné platby sa vstupom do eurozóny znížili
26. 1. 2009
Cezhraničné výbery a prevody z bankomatov v eurách v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru sú od začiatku roka spoplatňované rovnako ako tuzemské prevody a výbery z bankomatov na Slovensku.
V praxi to znamená, že za prevod eur zaplatí slovenský klient
banke toľko, ako v prípade domáceho prevodného príkazu. K zjednoteniu poplatkov za prevody v eurách
do sumy 50 000 eur v rámci 30
európskych krajín na úroveň tuzemských
platieb dochádza na základe nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady. Toto
nariadenie predpisuje povinný spôsob a formu zadávania čísel účtov pri
transakciách.
Poplatky za výber z bankomatov sa na Slovensku nezmenili
26. 1. 2009
Poplatky za výber z bankomatov na Slovensku nezlacneli ani nezdraželi. Nepotvrdili sa tak obavy, že banky za výber peňazí z cudzích bankomatov zvýšia poplatok, aby tak kompenzovali lacnejšie výbery v cudzine.
Dlhodobo sú na nízkych úrovniach
nastavené poplatky za výbery z
bankomatov patriacich banke, kde má klient účet. Európska smernica
hovorí o zvýhodnení výberov eurovej hotovosti.
Smernica sa týka aj platieb kartou za nakúpené tovary a služby vo väčšine
európskych krajín. Majú stáť toľko, ako keď platíte kartou u obchodníkov na
Slovensku.
Povzbudenie podnikateľského prostredia môže pomôcť prekonať krízu
26. 1. 2009
V rozhovore pre Hospodárske noviny to vyhlásil predstaviteľ jednej z personálno-poradenských spoločností. Podľa jeho odhadu o zamestnanie kvôli hospodárskej kríze príde asi päťdesiattisíc ľudí.
Snahy štátu o umelé udržanie zamestnancov vo fabrikách a
pribrzdenie negatívnych dopadov krízu v princípe neriešia. K jej prekonaniu môže
prispieť povzbudenie podnikateľského prostredia, aby sa v kríze dokázalo zorientovať,
aby aktívne začalo ľudí potrebovať a mohlo aj vytvárať nové pracovné miesta.
Cestou je masívna podpora investícií, zníženie daňového a odvodového zaťaženia,
zrušenie platenia poplatkov za služby verejnosti a úspory vo verejnom sektore.
Kríza je výborný liek na vyššiu
produktivitu práce, fluktuáciu a lojalitu zamestnancov. Hodnotenie zamestnancov sa bude diať vo
väčšom rozsahu ako kedykoľvek predtým. Veľa sa bude dbať o osobnostnú vhodnosť
kandidátov na danú pozíciu.
Pri prípadnom znižovaní stavov to môže byť kritérium, na
ktoré si zamestnávatelia posvietia predovšetkým.
Slováci očakávajú reformu dôchodkového systému
23. 1. 2009
Podľa prieskumov sa dôchodkový systém nachádza v kríze. O nevyhnutnosti zmien hovorí koalícia aj opozícia. Ministerstvo práce zatiaľ zásadné veci nechystá.
Podľa prieskumov agentúry GfK, ktoré boli spracované
pre spoločnosť AXA, si ľudia uvedomujú starnutie populácie. Kým dnes pripadá na
jedného dôchodcu takmer dva a pol pracujúceho človeka, o štyridsať rokov to
bude 1,1 pracujúceho človeka. Okrem toho sa ľudia doživajú čoraz vyššieho veku
a kvôli vzdelaniu začínajú pracovať neskôr.
Jedna zo zástupkýň opozície považuje za problém to, že
rozdiel medzi dôchodkom a mzdou je veľmi veľký, preto by mal štát garantovať
minimálny dôchodok, ktorý by mal každý občan dostávať bez ohľadu na to, koľko
bol alebo nebol schopný do systému prispievať. Dôchodok by sa platil zo
štátneho rozpočtu, teda z daní. To, čo by chceli občania navyše, by získali z
poistného systému ako zásluhový dôchodok.
Zástupca koalície presadzuje, aby si v druhom pilieri
sporili len tí, ktorí majú príjem nad
1,5-násobok priemernej mzdy a medzi 20 a 35 až 40 rokov. Pomer odvodov
by sa mal zmeniť v prospech prvého piliera na 12:6.
Ministerstvo práce tvrdí, že spôsob realizácie ani
kompletné výsledky prieskumu nepozná, ak však platí, že 90 % opýtaných tvrdí,
že dôchodkový systém je v kríze, znamená to, že dôchodková reforma vykonaná
predchádzajúcou vládou nesplnila svoje proklamované ciele.
Opozícia aj
koalícia sa zhodujú, že skôr či neskôr bude nevyhnutné zvýšiť vek odchodu do
dôchodku. Prieskum ukazuje, že väčšina Slovákov to očakáva, hoci s tým
nesúhlasí.
Ministerstvo práce momentálne zvýšenie dôchodkového
veku alebo zmenu valorizácie dôchodkov nepripravuje. Hoci podľa analytikov
treba spraviť v krátkom čase zásadné aj keď nepopulárne zmeny, súčasná vláda
ich nechystá.