Daňové priznanie k DzMV sa po 1. decembri 2020 podáva na novom tlačive
23. 4. 2021
Vzor DP určilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejnilo na svojej stránke oznámením MF SR č. MF/017527/2020-726 zo dňa 27. 11. 2020.
Upravené je aj podanie daňového priznania za iné ako ročné zdaňovacie obdobie, v inej lehote ako 31. január, nakoľko zákon o dani z motorových vozidiel počíta aj s takouto možnosťou pri „iných“ (nie ročných) zdaňovacích obdobiach (§ 9 ods. 3 až 7). Výnimky z ročného zdaňovacieho obdobia sa týkajú nasledujúcich osôb (daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, daňovníka, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie, daňovníka, ktorý zomrel.)
Iné ako ročné zdaňovacie obdobie, vzťahujúce sa na daňovníkov vyššie vymenovaných, plynie vždy so začiatkom počnúc 1. január „príslušného“ zdaňovacieho obdobia a končiac posledným dňom toho mesiaca, v ktorom došlo k skutočnosti vzťahujúcej sa k inému ako ročnému zdaňovaciemu obdobiu. Takéto skutočnosti sa spájajú s:
o daňovníkom, ktorý sa zrušuje bez likvidácie (§ 9 ods. 3),
Zdaňovacie obdobie tomuto daňovníkovi končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie.
Za takto určené zdaňovacie obdobie podá daňové priznanie právny nástupca a to do jedného mesiaca po jeho uplynutí. V tejto lehote je daň splatná.
o daňovníkom, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz (§ 9 ods. 4).
Zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Povinnosť podať za takto určené zdaňovacie obdobie daňové priznanie má správca v konkurznom konaní alebo daňovník sám, ak ide o oddlženie a to do jedného mesiaca po uplynutí vymedzeného zdaňovacieho obdobia. V rovnakej lehote je aj pomerná časť dane splatná.
o daňovníkom, ktorý sa zrušuje s likvidáciou (§ 9 ods. 5).
Zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie. Povinnou osobou na podanie daňového priznania a zaplatenie dane za daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou je likvidátor. Likvidátor je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň (pomernú časť dane) podľa § 9 ods. 5 a to do jedného mesiaca po uplynutí takto zadefinovaného zdaňovacieho obdobia.
o daňovníkom, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie (§ 9 ods. 6).
Zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom tento daňovník ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie. Do jedného mesiaca po uplynutí takto vymedzeného zdaňovacieho obdobia má daňovník povinnosť podať sám daňové priznanie a daň (pomernú časť dane) zaplatiť.
o úmrtím daňovníka počas zdaňovacieho obdobia alebo po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania (za ročné zdaňovacie obdobie). Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré začína 1. januárom a končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel podáva dedič, alebo ak je dedičov viac, ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov podľa § 9 ods. 7. Ak k dohode dedičov vo veci podania daňového priznania nedôjde, správca dane na podanie daňového priznania dediča určí. Lehota na podanie daňového priznania je do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel. Ak by dedič, alebo niektorý z dedičov lehotu na podanie daňového priznania nevedel dodržať, má možnosť 15 dní pred jej uplynutím podať správcovi dane žiadosť o jej predĺženie. Daňové priznanie sa v prípade pripadnutia dedičstva Slovenskej republike nepodáva. Ak daňovník zomrie v zdaňovacom období, v ktorom boli splnené podmienky (§ 8 ods.7), dedič, alebo niektorý z dedičov, ak ich je viac a dohodnú sa, alebo ten, ktorého určí správca dane môže podať oznámenie o zániku daňovej povinnosti namiesto daňového priznania.
Podľa vyššie uvedenej citácie § 15c ods.3 novely zákona o DzMV sa upravuje aj podanie daňového priznania za iné ako ročné zdaňovacie obdobie a to zvlášť pre rok 2020 a zvlášť pre rok 2021 na novom tlačive.
K
Kajmanským ostrovom hrozí zavedenie priamych daní
7. 9. 2009
Vďaka turizmu a statusu daňového raja sú Kajmanské ostrovy pokladané za bohatú krajinu. Tento ostrovný štát v Karibiku však tvrdo zasiahla svetová finančná kríza. Krajina, ktorá je plná bánk a účelových firiem je na pokraji bankrotu. A pretože vláda nemá peniaze, hrozí napríklad zavedenie priamych daní.
Počet turistov, ktorí sú najväčším zdrojov príjmov štátu, sa od začiatku svetovej hospodárskej krízy výrazne znížil. Podstatne v tomto daňovom raji klesol aj obchod s finančnými službami.
Britská vláda navrhuje teraz bývalej kolónii zavedenie priamych daní, aby sa vláda vyhla bankrotu. Vážnosť situácie dokladuje aj list predstaviteľa britského ministerstva zahraničných vecí adresovaný premiérovi Kajmanských ostrovov, v ktorom mu v budúcnosti odporúča zaviesť nové dane.
Zavedenie priamych daní by pre asi 50 tisíc obyvateľov ostrova, ktorí doteraz platili iba nepriame dane bolo novotou. Takáto "daňová sloboda" bola dôvodom, že sa štát stal významným finančným centrom a lákal mnohých majiteľov firiem, ktorí si na ostrove založili účelovú firmu.
V bývalej britskej kolónii v súčasnosti sídli približne 80 000 firiem, z toho 800 poisťovní a 269 bánk. Navyše, viac hedžových fondov nie je registrovaných nikde vo svete. Na každých päť obyvateľov pripadá jeden hedžový fond. Banková licencia na Kajmanských ostrovoch stojí cca 620 000 USD.
K 30. júnu 2009 dlh Kajmanských ostrovov predstavoval podľa mediálnych správ asi 600 miliónov USD. Londýn krajine odmietol poskytnúť záchranné úvery vo výške 465 miliónov USD. Podmienil to predložením plánu na zníženie výdavkov. Blahobyt Kajmanských ostrovov by nemal závisieť od tých, ktorí sa daniam vyhýbajú v iných štátoch.
Premiér Kajmanských ostrovov však zatiaľ odmieta zavedenie priamych daní.
Prisľúbil, že urobí pre zvládnutie terajšej komplikovanej situácie všetko bez toho, aby ohrozil turistický priemysel a finančný sektor.
Premiér tvrdí, že krajine bankrot zatiaľ nehrozí. Jej majetok je vyšší ako dlhy.
Aktivity odborov pri zmiernení dopadov hospodárskej krízy
7. 9. 2009
Podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov by sa opatrenia na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy mali odvíjať tromi základnými smermi. Prvým opatrením by malo byť úsilie o obnovu exportu. Druhým významným krokom je rozvoj domácej infraštruktúry a výstavba diaľnic. Tretím dôležitým opatrením by malo byť zvýšenie domácej spotreby.
Tieto tri kroky by mali umožniť zvýšenie miezd a reguláciu cien potravín, aby ľudia za tovarom necestovali do zahraničia. Prezident Konfederácie odborových zväzov to konštatoval v rámci otvorenia letnej školy Paneuropean Regional Council (PERC) - Celoeurópska regionálna rada.
Prezident vyjadril spokojnosť s protikrízovými opatreniami vlády. Veľmi pozitívne hodnotí, že vláda zagarantovala vklady občanov, čím sa finančný sektor stabilizoval. Slovenský finančný trh je zdravý a má určitú likviditu, takže Slovensko má výhodnú pozíciu oproti niektorým európskym krajinám.
Svoje medzinárodné skúsenosti na letnú školu PERC okrem iných prezentovať aj generálny tajomník Medzinárodnej odborovej konfederácie, generálny tajomník Európskej odborovej konfederácie a prezident PERC.
Všetci zúčastnení sa zhodli, že v čase svetovej hospodárskej krízy je výmena skúseností veľmi dôležitá, nakoľko jej dopad sa najviac dotkol práve zamestnancov, ktorým treba pomáhať, a nutné je prijímať opatrenia na ochranu ich pracovných miest.
Európska letná škola PERC potrvá do 9. septembra. Jej nosnou témou je výmena skúseností z opatrení prijatých na riešenie hospodárskej a finančnej krízy v jednotlivých krajinách Európy. Na podujatí sa zúčastňuje viac ako sto účastníkov z európskych krajín.
PERC ako Paneurópska regionálna rada odborov bola založená 19. 3. 2007 v Ríme.
Pokračujú bilaterálne rokovania o minimálnej mzde
4. 9. 2009
Pri vyjednávaní o výške minimálnej mzdy v budúcom roku sú odborári neoblomní. Ani včerajšie rokovanie sociálnych partnerov u premiéra tak nevyriešilo, koľko budú zarábať približne tri percentá zamestnancov. Rozhodnúť by sa o tom malo budúci týždeň na ďalších, tentoraz bilaterálnych rokovaniach.
Podľa informácií by mal premiér samostatne rokovať s tými, ktorí nechcú ustúpiť.
Republiková únia zamestnávateľov chce ponechať súčasnú výšku minimálnej mzdy, teda 295,50 €. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení aj ministerstva práce by v prípade kompromisného riešenia, čiže rastu miezd na úrovni od troch do štyroch percent, nerobila problémy. Odborári sú ochotní ustúpiť len v tom prípade, ak zamestnávatelia dajú garanciu zamestnanosti. Prezident asociácie zamestnávateľských zväzov takúto garanciu vylučuje.
Daňové úniky
3. 9. 2009
Štát nevyberá na daniach toľko peňazí, koľko by mohol. O koľko peňazí prichádza štátny rozpočet v dôsledku daňových únikov, ukáže analýza, ktorú pripravuje rezort financií.
V budúcom období sa preto rezort chce viac sústrediť aj na zmenu procedúr, ktorú umožnia zlepšiť výber daní a zlepšiť pri výbere daní vymožiteľnosť práva.