Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak neurobíte z odvolania pracovníka rozsudok smrti, tak časom dosiahnete, že každý bude na takom mieste, na aké stačí.
Čím skôr sa oddelíš od ostatných, tým viac času ti zostane na to, aby si sa k nim pridal.
Ak nevenujete analýze určitého problému dostatok času, tak sa vám môže stať, že prijmete riešenie iného problému.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.
Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.
Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy o láske
Zbraňou mladíka je jeho mladosť, zbraňou je jeho mladosť, zbraňou starca sú jeho peniaze.
Ženy sú k mužom dobré nielen vtedy, keď niečo chcú, ale aj vtedy, keď niečo budú chcieť.
Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Žena spomína na mužov, ktorých mohla mať, muž na ženy, ktoré mať nemohol.
Svadobná košeľa darovaná nevestou je vám priveľká, zato manželský chomút vás škrtí na krku.
Láska je naivná viera, že jedna žena je iná ako tie ostatné.
(Murphyho zákonník)