Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Zdravotné poistenie po novele zákona
24. 4. 2015
Oproti doterajšej právnej úprave zákona o zdravotnom poistení sa od 1. mája 2015 dopĺňajú ustanovenia upravujúce príslušnosť zdravotnej poisťovne dieťaťa v súvislosti s oneskoreným podaním prihlášky na verejné zdravotné poistenie, resp. aj v prípade, ak prihláška nebola podaná vôbec. Novelou zákona sa dopĺňajú náležitosti žiadosti zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov o úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré z dôvodu nepodania prihlášky na verejné zdravotné poistenie alebo nepreukázania poistného vzťahu (bezdomovci) majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej sa osobitným spôsobom riešia oznamovacie povinnosti tzv. samoplatiteľov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť prerušovane (napríklad na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru). Spresňujú a dopĺňajú sa niektoré povinnosti, napríklad oznamovacia povinnosť zdravotnej poisťovne voči príslušnej zdravotnej poisťovni v súvislosti so zmenou zdravotnej poisťovne. Precizujú sa ustanovenia súvisiace s vyhotovením a doručovaním preukazov poistencov a rozširuje sa možnosť zdravotnej poisťovne vykonávať kontrolu na diaľku.
Zmeny v poplatkoch u lekárov
4. 3. 2015
Dobrou správou pre slovenských pacientov je, že v ambulanciách lekárov už nebudú platiť rôzne poplatky, tak ako tomu bolo doteraz.
Poslanci vo februári odsúhlasili novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá je základným predpokladom toho, že lekári už v ambulanciách nebudú žiadať poplatok napríklad za vypísanie receptu, či návrhu na kúpeľnú liečbu, pacienti nebudú platiť za klimatizáciu v čakárni, za hygienické návleky na obuv, za pečiatku na potvrdenie o návšteve lekára. Novela zákona stanovuje, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a čím nesmie podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ide o dôležité momenty, ktoré vnesú poriadok do tejto problematiky, lebo poistenci majú plný nárok na výkony, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rámci zdravotného výkonu a nie je dôvod, aby za ne u lekára v ambulancii platili.
Živnostníci a dohodári sú druhá kategória
4. 3. 2015
Ešte prednedávnom platilo, že zamestnať dohodára je výhodné, pretože sa platia len symbolické odvody.
Od roku 2013 sa za dohodárov platia odvody rovnako ako za zamestnanca v pracovnom pomere. A v tomto čase sa znížili zdravotné odvody, ale len zamestnancom v pracovnom pomere. Namiesto dohodára s odmenou 140 eur mesačne je dnes oveľa výhodnejšie zamestnať zamestnanca na pracovnú zmluvu, napríklad na pätinový úväzok, ktorého príjem by bol 140 eur mesačne. Z tohto pracovného pomeru sa neplatia žiadne zdravotné odvody.
Zamestnávateľ môže ušetriť 14 eur mesačne a zamestnanec má oproti dohodárovi vyšší čistý príjem.
Živnostníci naopak môžu len snívať o nejakej odpočítateľnej položke a nižších odvodoch. Naopak ako každý rok sa im opäť zdvihol minimálny základ. A kto odvody platí podľa daňového priznania, tomu sa znížil koeficient a znova má vyšší vymeriavací základ. Každý živnostník tak odvádza do poisťovní viac ako vlani.
Zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení
26. 2. 2015
Novelou zákona o sociálnom poistení sa má od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Pre ľudí, ktorí počas života získali 30 rokov dôchodkového poistenia, by mal minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa má zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o dva percentuálne body a od 40 rokov o tri percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia budúci rok predstavovala 340,8 eura.
Poberateľ minimálnej penzie po zavedení najnižšieho možného dôchodku už nebude odkázaný na to, aby žiadal úrad práce a sociálnych vecí o dávku v hmotnej núdzi. Suma minimálneho dôchodku má byť v jednotlivých prípadoch o približne 10 eur až 23 eur vyššia, ako je v súčasnosti súčet sumy dôchodku a dávky v hmotnej núdzi, na ktorú má penzista nárok. Sumy minimálneho dôchodku sa majú každoročne valorizovať k 1. januáru, a to podľa vývoja životného minima. Nárok na minimálny dôchodok má podľa návrhu rezortu práce vzniknúť dovŕšením dôchodkového veku s obdobím dôchodkového poistenia aspoň 30 rokov poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, ktorý je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom a invalidného dôchodku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Minimálnu penziu by malo v tomto roku dostávať približne 75-tisíc poberateľov dôchodkových dávok. Zavedenie minimálneho dôchodku si má v druhom polroku tohto roka vyžiadať 16,4 mil. eur a v roku 2016 majú náklady predstavovať 31 mil. eur.