Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Zákon o sociálnom poistení po novele zákona
27. 7. 2015
Do zákona o sociálnom poistení sa zavádzajú nové právne inštitúty – vyrovnávací príplatok a minimálny dôchodok a rozširuje sa okruh poistencov štátu o kategóriu ohrozeného a chráneného svedka. Zároveň sa v nadväznosti na zavádzanú právnu úpravu prijímajú potrebné úpravy v súvisiacich právnych predpisoch.
Cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši, poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Ohrození svedkovia a chránení svedkovia sú z dôvodu ohrozenia ich života a zdravia v súvislosti s podaním svedeckej výpovede dlhodobo ukrývaní často aj v zahraničí a podľa potreby aj pod zmenenou identitou. Tieto osoby často nemôžu z objektívnych dôvodov vykonávať určitý čas zárobkovú činnosť (napr. z dôvodu, že nie je ukončené súdne konanie, nie sú ešte asimilované v prostredí, a pod.). Účelom právnej úpravy je pokryť toto obdobie dôchodkovým poistením a zabezpečiť, aby sa zhodnotilo na ich budúce dôchodkové nároky. Za tieto osoby bude platiť poistné štát v zákonom ustanovenom rozsahu.
Zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2015, okrem ustanovení o vyrovnávacom príplatku, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2016.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
12. 6. 2015
Podnetom na predloženie zákona je skutočnosť, že slovenský právny poriadok neobsahuje právnu normu, ktorá by pamätala na úpravu poskytovania príspevku športovému reprezentantovi, ako štátnej sociálnej dávky, ktorej účelom by bolo finančné zabezpečenie športovca, ktorý ako športový reprezentant Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky získal medailové ocenenie na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy.
Cieľom návrhu zákona je oceniť vrcholových reprezentantov, ktorí reprezentovali Československú republiku, Československú socialistickú republiku, Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku alebo Slovenskú republiku a získali medailové ocenenie pre krajinu.
Nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti bude takto určený priamo zákonom, ktorého podmienky vyplácania sú presne definované v navrhovanom paragrafovom znení v podobe termínov, nárokov vyplácania až po samotnú výšku príspevku.
Návrh zákona zakladá negatívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. Nezakladá však vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií
12. 6. 2015
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov znižuje výšku pokút za priestupky a správne delikty na úseku mýta. V niektorých prípadoch sa pevná sadzba pokút nahrádza sadzbami s vymedzenou dolnou a hornou hranicou výšky pokuty, aby sa tak zabezpečila možnosť správneho orgánu rozhodnúť o konkrétnej výške pokuty v závislosti od závažnosti, spôsobu, času trvania a následkov porušenia povinnosti. Zároveň dochádza k precizovaniu znenia niektorých skutkových podstát priestupkov a správnych deliktov.
V súčasnosti platné sadzby pokút za porušenie právnych predpisov na úseku mýta boli nastavené s dôrazom na ich preventívny a odstrašujúci účinok pre prípadných porušovateľov. Po úspešnom zabehnutí systému elektronického výberu mýta je možné prikročiť aj ku korekciám výšky týchto pokút.
Povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni po ukončení štúdia
22. 5. 2015
V týchto dňoch a týždňoch končia študenti stredných a vysokých škôl svoje štúdium. Sociálna poisťovňa preto upozorňuje, že študent (žiak strednej školy alebo študent vysokej školy) nie je z dôvodu štúdia povinne poistený na sociálne poistenie. To znamená, že počas trvania štúdia (ak nie je dobrovoľne poistený) neplatí poistné na sociálne poistenie a z dôvodu ukončenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať.
Povinnosti študenta a absolventa sa voči Sociálnej poisťovni začínajú až pri začiatku jeho zárobkovej činnosti.
Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, prihlasovacie a oznamovacie povinnosti a povinnosť odvádzať poistné Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ. Ako zamestnanec je povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dosiahnutého príjmu zo závislej činnosti. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti (v závislosti od druhu sociálneho poistenia) zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Ak bývalý študent začne podnikať, alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Ak predtým nikdy žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, prvý raz sa mu posúdi povinnosť platiť poistné Sociálnej poisťovni až v nasledujúcom kalendárnom roku po tom, ako činnosť začal vykonávať v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok.
Príklad:
Študent ukončí štúdium v máji 2015. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa bude jeho povinnosť SZČO platiť poistné Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1. júlu 2016 v závislosti od toho, aké výšku príjmov z vykonávania činnosti dosiahne za rok 2015.
Zdroj:
http://www.socpoist.sk/