Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Novela Zákonníka práce
22. 2. 2018
Dňa 14. 2. 2018 bola schválená novela Zákonníka práce, ktorá nadobudne platnosť 1. 5. 2018.
Zmeny, ktoré novela prináša:
• Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách
za hodinu podľa osobitného predpisu.
• U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová
organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
• Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
•U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia
a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Zákon o službách zamestnanosti
22. 2. 2018
Dňa 8. 2. 2018 bola schválená novela zákona, ktorá nadobudne platnosť 1. 5. 2018. Kto a kedy má nárok na príspevok na presťahovanie za prácou?
Úrad poskytuje príspevok na presťahovanie za prácou (ďalej len „príspevok“) na úhradu výdavkov súvisiacich so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania najmenej na šesť mesiacov zamestnancovi, ktorý
a) bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. a), ak o príspevok písomne požiada najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo
b) písomne požiada o príspevok počas poberania príspevku podľa § 53 alebo do jedného mesiaca od skončenia poberania príspevku podľa § 53.
Prílohou k žiadosti o poskytnutie príspevku je kópia dokladu o zmene trvalého pobytu a kópia pracovnej zmluvy. Ak počas poskytovania príspevku zamestnanec nastúpi do ďalšieho zamestnania bezprostredne nadväzujúceho na predchádzajúce zamestnanie alebo ak zamestnanec zmení miesto trvalého pobytu, ktoré je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu podľa odseku 3 najmenej 70 km, v poskytovaní príspevku sa pokračuje. Príspevok sa neposkytuje, ak je zamestnancovi poskytovaný príspevok podľa § 53 alebo § 53a.
Zmena pobytu na účely poskytnutia príspevku je zmena miesta trvalého pobytu, ak je miesto nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 70 km.
Výdavky súvisiace so zmenou pobytu na účely poskytnutia príspevku sú preukázané výdavky súvisiace s presťahovaním a preukázané výdavky na
a) úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
b) nájomné.
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnancom. Príspevok sa poskytuje najviac počas dvoch rokov v sume najviac 4 000 eur v úhrne, a ak obaja manželia spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku, v sume najviac 6 000 eur v úhrne.
Manželia žiadajú o príspevok spoločnou žiadosťou, v ktorej uvedú manžela, ktorému sa má príspevok poskytovať.
Príspevok poskytuje úrad, v ktorého evidencii uchádzačov o zamestnanie bol zamestnanec vedený, do 30 dní od preukázania trvania zamestnania a výdavkov podľa odseku 4.
Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 5 obsahuje
a) identifikačné údaje účastníkov dohody,
b) miesto pôvodného trvalého pobytu a miesto nového trvalého pobytu zamestnanca,
c) vzdialenosť miesta nového trvalého pobytu od miesta pôvodného trvalého pobytu,
d) obdobie poskytovania príspevku,
e) maximálnu výšku príspevku a spôsob jeho poskytovania,
f) podmienky poskytnutia príspevku,
g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,
h) záväzok zamestnanca, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,
i) ďalšie dohodnuté náležitosti.
Úrad opätovne poskytne príspevok najskôr po uplynutí dvoch rokov od ukončenia obdobia jeho poskytovania.
Novela zákona o DPH
20. 2. 2018
Počnúc rokom 2018 sa povinnosť zložiť zábezpeku na daň rozširuje aj na prípady, ak je žiadateľom fyzická osoba alebo právnická osoba.
Novela zákona o DPH je orientovaná na oblasti, v ktorých aplikačná prax poukázala potrebu úpravy existujúcich pravidiel uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ale aj na oblasti, ktoré bolo potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Odpisovanie automobilu v osobitných prípadoch
20. 2. 2018
Automobil je hmotný majetok, ktorý má charakter dlhodobého použitia a jeho obstarávacia cena je spravidla vyššia ako je limit na zaradenie hmotného majetku do dlhodobého hmotného majetku.
Automobil sa preto považuje z hľadiska účtovného a daňového za dlhodobý hmotný majetok. Podľa účtovných predpisov dlhodobý majetok je majetok, ktorý má samostatné technicko - ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a jeho obstarávacia cena je vyššia ako 1700 €. Z účtovného hľadiska je odpisovanie dlhodobého hmotného majetku upravené v § 20 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu.