Daňová evidencia
13. 9. 2023
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky (výdavky ovplyvňujúce základ dane). Môže využiť ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatniť si paušálne výdavky alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo ale využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, t. z. bude viesť daňovú evidenciu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP ak podnikateľ uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, má viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
V daňovej evidencii podnikateľ eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.
Vždy ide o „firemný majetok“, ktorý je nevyhnutný pri výkone podnikateľskej činnosti a o záväzky, ktoré podnikateľ získal z vlastných alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne).
Ako výdavky eviduje, podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP, len daňové výdavky, na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v člení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.
Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:
- peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002, Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
- hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, poprípade v knihe hmotného a nehmotného majetku,
- zásoby v evidencií zásob, poprípade na karte zásob, na skladovej karte zásob,
- pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
- záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad Kniha dlhodobého majetku, Evidencia zásob, Skladová karta zásob, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov.
K
Predčasný starobný dôchodok
27. 7. 2018
Je dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje zo starobného poistenia, jej účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe, o predčasný dôchodok však môže občan požiadať len vtedy, ak spĺňa podmienky na ich poskytnutie.
Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ak získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká najskôr odo dňa spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok, pričom ku dňu, od ktorého žiada priznanie do dovŕšenia dôchodkového veku nesmú chýbať viac ako dva roky.
Konanie o priznanie predčasného starobného dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby - žiadateľa, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti, rozhodujúce na nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu spôsobom, určeným Sociálnou poisťovňou. Ak má žiadateľ z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské alebo nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, o priznanie predčasného starobného dôchodku je vhodné požiadať až vtedy, keď už je známy deň zániku nároku na uvedené dávky, pretože bez určenia tohto dňa, nie je možné určiť deň priznania a sumu dôchodku, a tým ani rozhodnúť o priznaní dôchodku.
Suma predčasného starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu sa určí tak, že najprv sa vypočíta plná suma dôchodku, ktorá sa zníži o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
Pri znižovaní sumy dôchodku sa prihliada aj na zostatky dní, ktoré sú kratšie ako 30 dní, to znamená, že dôchodok sa znižuje aj za menej ako 30 dní. Za 365 dní sa suma dôchodku zníži o 6,5 %. Ak poistenec požiada o predčasný dôchodok, v najskoršom možnom termíne pred získaním nároku na starobný dôchodok, príde o 12,5 %.
Poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, zaniká nárok na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sa v deň dovŕšenia dôchodkového veku poistenca považuje za starobný dôchodok.
Sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov
23. 7. 2018
Novelou zákona sa na rok 2018 taxatívne ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok z výsluhového zabezpečenia. Ustanovuje sa aj vypustenie ustanovení zákona vo vzťahu ku kúpeľnej starostlivosti, ktoré sa ukázali ako nevyhovujúce, resp. obmedzujúce vo vzťahu k predmetnej službe sociálneho zabezpečenia.
Pri kvantifikácii dopadov novely zákona, ktorým dochádza k zvýšeniu dávok z výsluhového zabezpečenia pre stanovený okruh poberateľov o pevne stanovenú sumu na rok 2018, sa ako základné parametre použili počet poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ktorých sa predmetné zvýšenie týka, a to poberateľov výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku v rámci útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, percentuálne zvýšenie funkčných platov, hodnostných platov alebo stupnice platových taríf na rok 2018 a priemerná mesačná suma výsluhového dôchodku v rámci osobitných účtov útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.
Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie
20. 7. 2018
Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného do 30. septembra 2018. U platiteľa poistného, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2017, má zdravotná poisťovňa povinnosť vykonať ročné zúčtovanie do 31. októbra 2018.
O výsledku ročného zúčtovania poistného zdravotná poisťovňa informuje výkazom nedoplatkov (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok) alebo oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je preplatok).
Platiteľ poistného môže do 15 dní odo dňa doručenia výsledku ročného zúčtovania poistného podať námietky voči výkazu nedoplatkov alebo podať nesúhlasné stanovisko voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Platiteľ poistného je povinný do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného.
Zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok z ročného zúčtovania poistného platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Do 31. decembra 2018 je zdravotná poisťovňa povinná oznámiť výsledok ročného zúčtovania poistného poistencom a platiteľom poistného, u ktorých výsledok ročného zúčtovania (preplatok alebo nedoplatok) nedosiahol najmenej 5 eur (tento rozdiel sa nevysporiadava).
Oslobodenie 13. a 14. platu od dane
19. 7. 2018
Od 1. mája 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 63/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Súčasťou novely sú aj novo zavedené peňažné plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť za prácu
- pri príležitosti obdobia letných dovoleniek - 13. plat a za prácu
- pri príležitosti vianočných sviatkov - 14. plat, a to so špecifickým zvýhodnením vo vzťahu k plateniu poistného a s daňovým zvýhodnením.
V článku IV. zákona č. 63/2018 Z. z. je novelizovaný zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa rozšíril okruh príjmov zo závislej činnosti oslobodených od dane. V § 5 ods. 7 zákona je od dane oslobodená:
podľa písm. n) suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov (peňažné plnenie za prácu alebo za plnenie služobných úloh poskytnuté pri príležitosti obdobia letných dovoleniek, tzv. 13. mzda) vyplatená v termíne podľa osobitných predpisov (v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie.
V súlade s prechodným ustanovením § 52zr ods. 1 zákona sa toto ustanovenie prvýkrát použije na peňažné plnenie vyplatené v mesiaci jún 2019.
podľa písm. o) suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov (peňažné plnenie za prácu alebo za plnenie služobných úloh poskytnutá pri príležitosti vianočných sviatkov, tzv. 14. mzda) vyplatená v termíne podľa osobitných predpisov (v mesiaci december príslušného kalendárneho roka) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 31. októbru príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 48 mesiacov a za príslušné zdaňovacie obdobie bolo zamestnancovi vyplatené peňažné plnenie, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa písmena n); do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie.
V súlade s § 52zr ods. 2 zákona sa toto ustanovenie prvýkrát použije na peňažné plnenie vyplatené zamestnancovi v mesiaci december 2018 za predpokladu, že v mesiaci jún 2018 bola zamestnancovi vyplatená aj tzv. 13. mzda najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca.
Aby tzv. 14. mzda bola oslobodená od dane, musia byť splnené tri podmienky:
- táto mzda musí byť vyplatená najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca
- zamestnanec má k 31. októbru príslušného roka u rovnakého zamestnávateľa nepretržite odpracovaných aspoň 48 mesiacov
- zamestnancovi bola vyplatená tzv. 13. mzda spĺňajúca podmienky pre oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. n) zákona.